Majstrovstvá sveta v masážach: hranice medzi liečbou a súťažou

Masáže sú odjakživa symbolom relaxácie a oddychu. Ale čo, keby sme vám povedali, že v tomto pokojnom, až spirituálnom rituáli, je možné súťažiť a dokonca, byť aj majstrom sveta? Ukrýva v sebe masážny svet aj rivalitu a súťažného ducha? V článku sa zameriame na otázku, či je možné súťažiť v masážach ako v športe. Prinášame vám príbehy nadšených masérov a masérok, ktorí sa vydali na cestu za súťažením v masírovaní, ale aj tých, ktorí podobné účinkovanie odmietajú. Pripravte sa na nevšedný pohľad do sveta masáží.

Vyrazili sme na majstrovstvá sveta v masírovaní do škandinávskeho Dánska.

Úprimne prezradím, že sme nevedeli, čo očakávať, ani ako si celú udalosť predstaviť. Ani kolega Ivan, ktorý nie je len zakladateľ Fabulo značky pre masážne stoly, ale taktiež skúsený masér, mi nedokázal presne popísať, ako môžu prebiehať majstrovstvá sveta v niečom tak individuálnom, ako je masáž.

Sme vôbec správne na medzinárodnom šampionáte v masážach?

Prvé, čo nás upútalo, bola neuveriteľne pokojná atmosféra. Vo vzduchu nebolo cítiť napätie, rivalita a ani zúrivá túžba stať sa majstrom sveta. Naopak, cítili sme sa ako medzi priateľmi, s ktorými sa poznáme celé dekády. V atmosfére inšpirácie, porozumenia, vzájomného učenia sa jeden od druhého. Bolo to ako vstúpiť do tajomného sveta posvätnej komunity.

Usadili sme sa vo veľkej sále kodanskej univerzity a nadšene sme sa rozhliadali po publiku. Môj zrak okamžite upútali 2 súťažiaci: úprimne sa usmievajúca drobná Aziatka v červenom saténovom kimone a hnedou zapletenou čelenkou; a bezmála 2 metrový plešatý muž s plnofúzom v tmavej sutane s obrovskými drevenými korálmi okolo krku.

Potvrdili sa aj niektoré úsmevné sociálne stereotypy: členovia amerického tímu boli takmer od hlavy po päty oblečení v národnej vlajke, štedro vybavení malými odznakmi a vlajočkami. A súťažiaci z Ázie zase zachránil kolegu Ivana, keď sa mu vybil telefón.

Masážny cirkus alebo prehliadka najúžasnejších techník zo sveta masáží?

Jeppe Tengberg, zakladateľ a generálny riaditeľ Medzinárodnej masérskej asociácie (The International Massage Association, zkr. IMA), sa postavil na miesto, kde zvyčajne stávajú vysokoškolskí pedagógovia a vysvetlil, že sa v tomto ročníku súťaží v 8 kategóriách:

• Švédska masáž,
• Thajská masáž,
• Wellness masáž,
• Freestyle - západné masérske inšpirácie,
• Freestyle - východné masérske inspirácie,
• Masáž robená na stoličke,
• Masáž tváre,
• a Športová masáž.

Jeppe je inak veľmi zaujímavý človek. V roku 1998 získal vzdelanie ako masér a reflexológ, o 2 roky neskôr aj ako akupunktúrny terapeut. Vlastní masérsku školu, kde sa zameriava nielen na švédske a thajské masáže, ale tiež na akupunktúru a reflexológiu. Pri osobnom stretnutí z neho vyžaruje niečo osobité, čo sa vám vryje do pamäti. Na javisku pôsobil sebaisto, ale zároveň inšpiratívne a prirodzene. Vyzval všetkých súťažiacich k vzájomnému učeniu sa jeden od druhého, úcte a pochopeniu.

Pozrite si krátky rozhovor, v ktorom sme sa Jeppeho pre Vás spýtali, kde získal inšpiráciu k založeniu tejto jedinečnej udalosti.

Odborná porota hľadala ihlu v kope sena...

Hlavné oblasti, ktoré odborníci v masážach hodnotili, boli tieto:

• Samotná masérska technika,
• Ergonómia,
• Flow, priebeh a plynulosť masáže, teda nepretržitosť pohybu a variácie techník robených terapeutom,
• Inovácie a rozvoj nových metód,
• Kontakt s masírovaným klientom.

Masáže mali aj určené striktné pravidlá. Tak napríklad – pri thajskej masáži nie je povolená obuv. Masírovaná osoba musí na sebe neustále mať spodnú bielizeň a v prípade ženy, aj zakrytý hrudník. Akákoľvek plocha, s ktorou sa v danej chvíli nepracuje, musí byť zakrytá. Všetci účastníci sú povinní nielen masírovať, ale taktiež sa nechať masírovať ostatnými. A tak by sme mohli ďalej pokračovať...

Kúzelnícke masérske predstavenie, kde je ten najlepší trik odmenený šťastím klienta. Alebo nie?

Tým, že priamo 1 z aspektov, ktorý hodnotiaci odborníci museli brať do úvahy, bola aj inovácia a rozvoj nových trendov, niekedy sme nevedeli, aké stanovisko vlastne zaujať, ako zážitok spracovať. Je to neskutočne dobré? Alebo už niekde za hranou?

Konkrétne mám na mysli napríklad masérske duo, ktorým interne hovoríme "Jin - Jang" kvôli farbe oblečenia. Prišli so zaujímavým konceptom, ale detaily ich prezradili... Na malý stolček vedľa masérskeho stola položili stojan s 8 bezdrôtovými slúchadlami. Masírovanému dali jedny slúchadlá, 1 ks použila jang v bielom a 1 jin v čiernom. 1 slúchadlá poslali do davu sledujúcich, medzi ktorými sme boli aj my.

Požičala som si slúchadlá hneď v úvode, pretože som bola neskutočne zvedavá, aká v nich bude hrať hudba. Bude to meditačná hudba? Alebo skôr nejaké alternatívne stereo vlny? Možno relaxačné klavírne sólo? Začalo to hovoreným slovom, kedy anglicky hovoriaci muž rozprával o zrodení. Skôr ako hudba, začali sa do pozadia tlačiť prírodné zvuky - špliechanie vody, následne fúkanie vetra, spev vtákov. Musím sa otvorene priznať, že som v tej chvíli vnútorne niečo pocítila. Budete sa smiať, ale mala som pocit, ako keby ma tie zvuky celú obkľúčili, vnútorne objali... Celé to pokračovalo až do zvukov praskania ohňa, kedy sa postupne do popredia dostávala akási dobová skladba, ktorú hral starý šaman na fujare. Znie to neuveriteľne, že? Ale všetko toto som skutočne videla a vnútorne pociťovala.

No, ale k samotnej masáži. Masérske duo bolo synchronizované. Presne vedeli, aký pohyb bude nasledovať, kedy bude príležitosť na sekundové utrenie spoteného čela, alebo doplnenie masážneho oleja na ruke. Mali to pripravené a natrénované. Na predstavenie sa pozeralo skvele, ale bola to hlavne show. Nehovorím, že nemali snahu pomôcť masírovanému klientovi, ale skrátka to bolo tak nejak, až príliš. Veľmi teatrálne, oslúchadlované, s priehršťou efektov.

Prekukli sme ich s Ivanom hneď vďaka drobnému detailu. Povedali, že keby nebolo dosť slúchadiel pre porotcov, máme okamžite vrátiť jedny na stojan. A vlastne máme sledovať množstvo slúchadiel v stojane, aby boli vždy k dispozícii pre hodnotiacu komisiu.
A tým dali jasne najavo, že prahnú možno o trošku viac po pozlátku získania titulu majstra sveta v masáži pre rok 2023.

Lenže, urobiť si čiernobiely názor je príliš jednoduché. Áno, možno pre nás, zo strednej Európy, to bolo skôr performance a show. Možno sme mali predstavu o zázračnom dotyku a uzdravení pacienta stlačením jediného bodu niekde u lopatky. Možno to bolo príliš, pretože sme podobné predstavenie nečakali.
Ale na druhú stranu? Keď sme sa po ukončení pýtali masírovaného muža, aké to bolo, bol nadšený! Aj počas masáže vyzeral skutočne spokojne. A prečo by tieto pocity hral, keď sám sa uchádzal o rovnaké ocenenie? Vlastne ho masírovala jeho konkurencia, a aj tak masérsky duet úprimne chválil.

Hudbu mali vynikajúcu. Možno to nebolo pre každého, ale musím férovo uznať, že vyvolávala emócie a tým sa vlastne len zvýraznil masérsky um. Dokážem si predstaviť, že keby som tam ležala ja, odniesla by som si zážitok do konca života. A nie je možno aj toto tá esencia, ktorú očakávame od víťaza masérskych majstrovstiev sveta?

Dostávame sa vlastne k tomu, že existuje tenká hranica medzi posvätným masážnym rituálom, ktorý je až spirituálnym zážitkom a pre maséra poslaním, až po predstavenie so strelenými technikami, kde sa síce vytráca myšlienka liečenia, ale naopak dominuje neopakovateľnosť jedinečných zážitkov, ktoré s nami budú do konca našich životov.

A čo keď v liečení jedného je potrebná pokora a dôsledné uvoľnenie svalov? A druhý potrebuje ošetriť predovšetkým boľavú dušu a pomôže mu práve nový prístup niečoho netradičného, možno až nepochopiteľného? Alebo nepochopeného?

Jin - Jang nevyhrali. Ani sa neumiestnili. Na porotu skrátka nezapôsobili. Môžeme len špekulovať, či to bolo tým, že masážny rituál bol tak nejak prehnaný i pre porotcov. Alebo možno boli len v skupine talentovanejších masérov a ako nováčikovia nemali šancu sa prebojovať do ďalšieho kola.

Luisa Vargas – živý obraz Doriana Graya

Masírovalo sa vždy zároveň v niekoľkých miestnostiach. Aby sme nerušili masážnych terapeutov počas práce, snažili sme sa zostať celú hodinu v danej miestnosti a len bez slov pozorovať profesionálov v pohybe. Riskovali sme síce, že nám utečie príležitosť vyfotiť víťaza alebo víťazku, ale z toho, čo sme videli, sme neľutovali ani sekundu. Bola to pastva pre oči. Nikdy by som neverila, že hodiny civieť na masáž iných ľudí je tak neuveriteľne upokojujúce, dychberúce a meditačné... A tak sme zmeškali masérske predstavenie Luisy.

Nedokážem teda úprimne povedať, či jej pohyby boli najladnejšie a dotyky zázračne spôsobovali dokonalé uvoľnenie svalov. Ale čo môžem s pokojným srdcom povedať je to, aký Luisa zanecháva dojem.

Poznáte knihu Obraz Doriana Graya od spisovateľa menom Oscar Wilde? Podstatou je obraz, ktorý sa stáva zrkadlom duše hlavnej postavy a mení sa na základe chovania. Keď sa pozriete na fotky s Luisou, uvidíte neskutočne krásnu ženu s anjelsky čistou dušou. Po rozhovore s ňou nepochybujem, že je úplne oddaná svojmu masérskemu remeslu. Dokonca ani o tom, že by sa bez váhania aj pretrhla, len aby pomohla akémukoľvek zákazníkovi. Táto drobná Američanka, pôvodom z Dominikánskej republiky, má v sebe niečo magického, možno až nadprirodzeného. Boli by ste prekvapení, ako obdivuhodne pokorná Luisa je.

Po stretnutí s Luisou som premýšľala o tom, či práve čistota ľudskej duše nie je to, čo v súťaži pridáva víťazné body. Ak by som súťaž založila ja, bola by som hrdá, keby najvyššie ocenenie nosila taká žena, akou je Luisa Vargas. Titul majsterky sveta má úplne zaslúžene a my jej toto ocenenie úprimne prajeme. Čo môžeme urobiť preto, aby bolo takýchto talentovaných Luis na svete viac?

Zdieľané tajomstvo dotyku

Ďalší inšpiratívny profesionál, ktorý upútal našu pozornosť, bol Chaz Armstrong. Dodnes som nevypátrala, či sa skutočne narodil s týmto výnimočným priezviskom, alebo sa jedná o prezývku (z angličtiny arm = paže, strong = silný). Na workshope predstavil „Ninja masážnu terapiu", techniku, ktorá používa celé telo ako hlavný zdroj energie. Všetko je založené na využívaní nepretržitých sporadických pohybov kĺbov pre kontrolu stavu relaxácie klienta za všetkých okolností.

Chaz stelesňoval celú myšlienku šampionátu, pretože s účastníkmi zdieľal aj veľmi cenné vedomosti z vlastnej praxe. Bol veľmi otvorený, bez okolkov odpovedal na zvedavé otázky. Ako keby pre neho vlastné know-how ani neexistovalo... Na konci workshopu sme si urobili spoločnú fotku. Chaz sľúbil, že ktokoľvek ho kontaktuje cez sociálne siete, tomu rád fotografiu pošle. Tak som otestovala jeho slová a tu je fotka.

• Napríklad odporúčal, aby profesionáli využívali zásadne prípravky pre veľmi citlivú pokožku. Chaz doslova povedal, že masér by si nikdy nemal byť istý, či jeho klient nie je precitlivený na nejakú aj minoritnú zložku masážneho oleja alebo krému.
• Apeloval na udržiavanie nepretržitého kontaktu s klientom. Zmienil, že všetci jeho klienti vedia, že keď necítia jeho dlaň na tele, znamená to, že masáž skončila.
• Vyslovil myšlienku, ktorá možno osloví aj vás. „Skutočná konkurencia nie je medzi samotnými účastníkmi IMA Massage World Championship, ale je to boj medzi umelými masážnymi pomôckami a ľudským dotykom."
• Na otázku, či je možné súťažiť v masírovaní, neodpovedal napriamo. Len s úsmevom na perách prehodil, že ako každá iná profesia, aj masážni terapeuti si zaslúžia spojiť sa a spolupracovať. Ako sa stále vylepšujú technológie, musíme sa zlepšovať aj my, v každom aspekte života.

Pod pažou skladací masážny stôl a hurá na majstrovstvá?

Ešte pred samotným zahájením masérskeho sviatku sme sa pýtali Jeppeho, či sa nebojí klesajúcej kvality masérov a masérok, keď k účasti na medzinárodných majstrovstvách sveta v masáži nepotrebujete poraziť konkurentov z vlastného mesta, kraja alebo štátu. S lišiackym úsmevom len prehodil, že sa neobáva.

1. Reálne sa za účasť na majstrovstvách sveta v masírovaní platí, cena účastníckeho poplatku je okolo 240 €. Plus výdaje na letenku, ubytovanie, stravu... Jeppe si je istý, že pokiaľ masér dokáže zarobiť tak, že si je schopný účasť dovoliť, je dostatočne kvalifikovaný na boj o prestížny titul.
2. Poznamenal, že majstrovstvá sveta je len názov, ale vlastne nejde o súťaž, ale komunitný workshop pre inšpiráciu a vzájomné učenie sa. Myslím, že v tej chvíli sme jeho slovám neprikladali až takú váhu.

Raz zažiť je lepšie než 100x počuť. Príďte! Úplne vážne! Pokiaľ váhate, skrátka sa zbaľte a na ďalší ročník už príďte. Talent, ktorý v sebe máte, môžete hrdo ukázať ostatným profesionálom z celého sveta. Alebo, ak s masážami len začínate, príďte sa pozrieť na ostatných masérov a masérky.

Zo Slovenska sa na šampionát, bohužiaľ, nezaregistroval žiadny masér ani masérka. Naši susedia na tom boli o čosi lepšie - za Českú republiku bola v Dánsku jedna súťažiaca, usmievavá pani Markéta. Súťažila v kategórii "Wellness masáž", konkrétne s čokoládovou masážou, ktorá rozvoňala každý kút v miestnosti. Mala veľmi esteticky nachystané masážne kreslo, v oranžovohnedej farebnej variácii, ktorá ladila s chystanou masážou. Jej ručníkové labute by závideli aj v päťhviezdičkovom wellness hoteli!

Prekvapili ma 3 veci.

Prvá bola tá, na akej vysokej úrovni boli súťažiaci maséri. Všimla som si, s akou gráciou a ľahkosťou maséri používali svoje nástroje. Ako by sa už narodili s puzdrom na olej okolo pásu! Bola som fascinovaná a hodiny nehybne pozorovala „masérsky balet".

Druhé prekvapenie sa skrývalo v rozdieloch. Aj keď nie som profesionálna masérka a remeslu rozumiem ako medveď hruškám, všimla som si hlavné rozdiely medzi súťažiacimi. S Ivanom sme sa absolútne zhodli, že niektorým sme to skrátka verili, iným zase absolútne nie. A niektorí boli niekde na hranici.

Tretí údiv pre mňa stelesňovala samotná atmosféra celých majstrovstiev. Vo vzduchu sa pomaly vlnila harmónia, akási vnútorná stabilita, ľahkosť, otázka - čo je vlastne v živote naozaj dôležité, súdržnosť. A taktiež rýdze úsmevy a priateľstvá. Súťažiaci skutočne nebojovali o titul, ale úprimne mali radosť, že sa znovu stretli so svojimi súputníkmi z celého sveta tak ako každý rok.

Autorka:
Eliška Anna Vojtková, marketingová strážkyňa značky FABULO
fabulo.sk