.png){kind=logo}
Po sobotňajšej prednáške z filozofie sme sa ubytovali. Čakali nás postele starostlivo chránené dvoma vrstvami sieťky proti komárom a príjemná vôňa vonnej tyčinky nag champa, ktorá zrejme tiež mala slúžiť na odpudenie hmyzu. Nesporným pokladom izby bol ventilátor. Nonstop bol v prevádzke, veď ešte aj v noci bolo dusné, vlhké teplo. Vďaka slnečným kolektorom sme mali teplú vodu, ale ani raz sme ju nepoužili. Dobre bolo schladiť sa pod studenou sprchou aj niekoľkokrát za deň a pred spaním. V toaletnej mise si bezstarostne plávala žaba a smutne si vzala na vedomie, že sa začala sezóna a svoje obľúbené jazierko bude musieť opustiť. Ešte sa pár krát vrátila aj s rodinkou, skúšala, či si to nerozmyslíme. Nakoniec sa jej zunovalo, že ju neustále vyženieme a prepustila nám svoje miesto.
Oplatí sa prísť na začiatku sezóny, no nie kvôli žabám, ale vychutnať si centrum osamote. V prvých dňoch je možnosť vziať si súkromné hodiny za cenu skupinových hodín. Aj pre nás dvoch sa konali súkromné hodiny. Aj na iných stránkach joga pobytov sme videli, že do polovice novembra čakajú na prichádzajúcich pred sezónou zvýhodnené ceny. Stred alebo koniec októbra je ideálny čas, už skončilo dažďové obdobie, ale turisti sa ešte len prebúdzajú. Jedinečným čarom yoga centra Swan je, že sa nachádza hlboko v džungli, ďaleko od rušných pobrežných zábavných centier, na okraji dediny, ďaleko od civilizácie a výfukov áut a motoriek. Iba spievajúce, húkajúce alebo kde-tu škriekajúce vtáky prerušia to ticho. Niekedy nám nad hlavami skákali hrajúce sa opice. V noci sme sa niekoľkokrát prestrašili, že kto nám to chodí po streche, ale vyčerpávajúci program sa postaral o to, aby sme veľa nepremýšľali. Odpadli sme späť a hlboko spali ďalej.
Čo sa týka denného programu, ten sa začal ráno o 6-ej meditáciou. Ešte za šera sme s čelovkami hľadali cestu na vŕšok, predierali sme sa úzkou cestičkou a pavučinami utkanými počas noci. Potom nasledovala krátka čajová prestávka, kde podávali aj ovocnú misu. Charakteristicky obsahovala žltý a červený melón, papayu, jablko, banán, ananás a hrozno. Po tomto od 7:30 nasledovala jeden a pol hodina rannej Asany a od 10:00 už predtým spomínaný brunch. Od pol dvanástej začala teoretická hodina alebo meditácia Yoga Nidra.
Trojhodinový poobedňajší odpočinok sme strávili na umelej piesočnej pláži (fake beach), na ležadlách sme spali, čítali a opaľovali sa. Zbierali sme silu na jeden a pol hodinové cvičenie Asán, ktoré začínali o 16-tej hodine. Od šiestej bola večera, od siedmej sme zvyčajne končili deň spoločným spievaním, chorálom. Štvrtok večer, na záver týždňa bolo premietanie filmu, či už s vážnejšou, alebo uvoľnenejšou tematikou. My sme mali šťastie k tej druhej, bollywoodskej hudobno-tanečnej produkcii. :)
V nedeľu večer nám oznámili, že v pondelok ráno po rannej mediácii sa namiesto hodiny yoga asana výnimočne zúčastníme na očistnej kúre (Shatkarma / Kriya), to znamená, že si vyčistíme nos a následne, dobrovoľne a spievajúc si pozrieme obsah nášho žalúdka... Všetci sme sa už nevedeli dočkať. :) S výplachom nosa (Neti) neboli žiadne problémy. Už roky patrí k mojej rannej rutine preplachovanie nosa vlažnou slanou vodou pomocou neti kanvičky. Je to dobrý pocit prepláchnuť si nosové priechody, okrem toho aj energeticky čistí, povzbudí a preventívne pôsobí proti nádche a zmierňuje príznaky alergie. Ak predsa len prechladnem, nepotrebujem žiadne nosné kvapky, výplachy rýchlo uvoľnia a vyčistia usadené hlieny. Mám to veľmi rád.
Potom však nasledovala tá náročnejšia časť (Dhauti), museli sme vypiť dva veľké poháre (cca 6 dl) teplej slanej vody, strčiť si prst do krku a vyvrátiť vodu, pričom nám miestni nadšene fandili a povzbudzovali nás, že sa to určite podarí. Mne stačil aj jeden pohár, aby ma poriadne naplo, ale akokoľvek som sa snažil, späť to nešlo. Na jednej strane, aj keď mám pokazený žalúdok, radšej zbytok vychádza zospodu... na strane druhej, práve som prekonal ťažkosti s pokazeným žalúdkom sprevádzané horúčkami. Bol som vysušený, moje telo si skôr žiadalo vodu. Takže nebolo to najlepšie načasovanie, ale bol som zvedavý, preto som očistnú kúru neodmietol. Inak je to iba fakultatívne, nikoho nenútia. Ági mala úspech. Potvrdila to, čo tvrdili lektori: nielen fyzicky sa očistí, ale so slanou vodou sa uvoľnia aj usadené city, prehltnuté bolesti. Ešte niekoľko krát som skúsil strčiť si prst do krku, ale vzdal som to a nechal tak pre vyššie uvedené.
Nasledovali ďalšie poháre slanej vody, ktoré pomocníci jogína ponúkali s veľkým nadšením, nestačil som odmietať. Už na začiatku som spravil chybu tým, že som vodu popíjal pomaly, po dúškoch. Treba to vypiť rýchlo bez rozmýšľania, mimochodom má to odpornú chuť, ktorá vyvráti žalúdok. Pravdaže to je aj cieľom, aspoň v druhom kole. Tretie kolo malo slúžiť na prečistenie čriev. Po dvoch pohároch teplej slanej vody nasledovalo päť rôznych ásan s ôsmymi opakovaniami, v poradí: Tadasana, Trikonasana, Kati Chakrasana, Katri Bhujangasana, Supta Padangusthasana. Po troch - štyroch kolách si každý mohol vo svojom ubytovaní obsadiť kráľovský trón a mohol si užívať, ako sa mu vyprázdňuje obsah čriev. Predchádzajúci večer podávali ľahko stráviteľné jedlo, aby aj tým podporili celý proces. Celá očistná kúra trvala dve-tri hodiny, na konci sme už iba sedeli a pozerali von z hlavy. Neodporúčali ľahnúť si. Žiadali nás, aby sme ani nečítali, nepoužívali mobily, iba oddychovali a pozorovali. Medzitým som si to menej užíval, presnejšie som sa trápil po konzumácii teplej slanej vody, ale po vyprázdnení a studenej sprche, keď som si ľahol, sa ma zmocnil príjemný pocit prázdnoty a čistoty.
Súčasťou tradície hatha yogy je Basti, takto nazývaná očista čriev (klystír), ale na toto nie je v tábore potrebné vybavenie. Zo šiestich procedúr, ktoré trénujú na vzdelávaní inštruktorov je špeciálny pohyb brušných svalov (Nauli), čo sa podobá na druh brušného tanca, je natoľko bizarné. Na sociálnych stránkach sa uverejňujú videá zachytávajúce takýto pohyb brušných svalov pod názvom „alien yoga”. Vo väčšine ayurveda centier aj maséri vedia spraviť túto špeciálnu masáž, cieľom je tiež posunutie usadených toxických látok smerom k vylučovaciemu systému a očistenie organizmu.
Na začiatku aj na konci každej hodiny yoga Asany sme precvičovali ohňové dýchanie (Kapalabhati), ktoré slúži na detoxikáciu a prečistenie pľúc, a zároveň čistí aj mozog, má povzbudzujúci účinok, a stimuluje vnútorný oheň. Jeden večer sme vyskúšali aj meditáciu plameňa sviečky (Trataka) Počas jednej hodiny sme skúšali s prestávkami bez žmurkania, pozerať sa na plameň sviečky, čo prirodzeným spôsobom naštartovalo očistu očí a vyprázdnenie slzných kanálikov, slzením. Trataka je však viac. Napomáha koncentrácii, posilňuje oči, rozvíja schopnosť vizualizácie a upokojuje vedomie. Na koniec cviku sme už aj so zatvorenými očami videli plameň sviečky, poľahky sme si ho vizualizovali. Počas ranných meditácií, keď sme dostali za úlohu, aby sme si plameň sviečky predstavili pred tretím okom a upriamili sa naňho, ľahšie sme si ho pripomenuli.
Spoločné večerné spievanie (kirtan) sme mali veľmi radi. Aj nám sa ušli hudobné nástroje, bubon alebo hrkálky, na gitare hral americký karma yogín, Kacie. Kirtany sú voľnejšími formami spoločného spievania mantier. Vždy si jeden vyberie mantru, ktorú predvedie a ostatní ju spievajú po ňom. Ku koncu sa to zrýchli a všetci už spolu opakujú, spievajú riadky, gitarista udrie do strún, čoraz hlasnejšie a rytmickejšie búchame na bubny, trasieme hrkálky, hlasnejšie spievame. Komunita prepadá do istého tranzu. Je to veľmi oslobodzujúci a veselý zážitok, každý je určite na konci rozžiarený a napĺňa ho láska.
Vážnejšia a rituálnejšia udalosť je sobotná a nedeľná večerná ceremónia ohňa (Havan), ktorá má vždy dajaký cieľ. V celej Indii je známa a koná sa pri rôznych príležitostiach. To môže byť napríklad tehotenstvo, narodenie dieťaťa, choroba v rodine alebo začiatok podnikania. My sme počas prvého obradu žiadali Shivu opakovaným spievaním mantier, aby nám pomohol prekonať strach zo smrti a aby nám dal liečivú silu. Druhý deň bol venovaný Gayatrimu, ku ktorému sme sa modlili, aby napomáhal našim rozhodnutiam, dal nám múdrosť, v potrebnej situácii vedeli rozlíšiť správne a nesprávne a medzi dobrým a zlým. Náš lektor filozofie nám výstižne vysvetlil, ak nás bolí zub, nejdeme k obvodnému lekárovi, ale k zubárovi. Vo svete yogy je to tiež tak. Na každý problém a chorobu je jeden boh, na ktorého sa v prípade potreby môžeme obrátiť. Počas ohňovej ceremónie oblievali plamene prepusteným maslom ghee. Na konci sme všetci dostali z korením, semien a kvetov zlisovanú obetnú zmes, ktorú sme pomocou ohňa poslali k bohom, aby ich nasýtila, žiadajúc na výmenu za požehnanie. Bol to veľmi dojímavý a jedinečný zážitok. Žiadne ohurovanie turistov, rituály sa nekonali pre naše potešenie, veď každodennou rutinou miestnych jogínov je spievanie a cez víkendy ohňová ceremónia. Aj mimo sezóny ich praktizujú pre duševný pokoj, telesné zdravie a ako prejav úcty k bohom.
V poslednej časti podrobne napíšem o precvičovaných asanách a o dychových cvičeniach pranayama, o profesionálnom prístupe lektorov, o mojich zážitkoch z ayurvédskej diagnostiky, procedúrach a očistných kúrach, respektíve o tom, kde je možné v rámci Európy stretnúť lektorov centra.
Autor:
Ivan Mátis
www.fabulo.sk