Flossing, jeho princípy a použitie v dennej praxi

Flossing je relatívne nová technika kompresnej terapie, ktorá si v posledných rokoch získala veľkú popularitu. Ide o neinvazívnu metódu, ktorá využíva elastickú bandáž na lokálne stlačenie svalov a fascií. Flossing sa používa na liečbu širokej škály ťažkostí, vrátane bolestí ramien, lakťov, kolien, predkolení, plantárnej fasciitídy a ďalších.

Flossing je technika manuálnej terapie. Táto technika aktivuje mechanoreceptory v tkanivách, čím stimuluje propriocepciu, lymfatický systém a ovplyvňuje cievnu dynamiku. Flossing môže viesť k zlepšeniu rozsahu pohybu, zmierneniu bolesti a svalového napätia, ako aj k podpore hojenia tkanív. V posledných rokoch sa flossing stal populárnym nástrojom v praxi fyzioterapeutov a masérov.

História flossingu

Podľa nálezov archeológov sa kompresná terapia využívala už v neolite, nálezy v Mezopotámii svedčia o použití tejto techniky už v dávnych dobách. Konkrétne svedectvá o liečbe kompresiou pochádzajú z obdobia asi 1600 pr. n. l. a sú uvedené v Eduinovi Jones papyruse z Egypta. Novodobé začiatky flossingu sú podľa dostupných prameňov z crossfit komunity MisFit Athletics v Spojených štátoch. Za otca tejto metódy je však považovaný až Sven Kruse. Tento nemecký športový fyzioterapeut Nemeckej konfederácie olympijských športov používal elastické ťahy od deväťdesiatych rokov a pre svoje osobné pozitívne skúsenosti ich neskôr využíval aj u svojich športových zverencov. Svoju techniku nazval Easy Flossing a vo svojej práci používa rôzne šírky pružných pásov aj niekoľko stupňov elasticity. Bandáže sú najčastejšie vyrobené z prírodného kaučuku. Dnes prevádzkuje Sven Kruse v Nemecku vlastnú kliniku pre športovcov a učí svoju metódu po celom svete.

Využitie flossingu v praxi

Flossing sa najčastejšie používa v rehabilitačnej alebo masérskej praxi na liečbu muskuloskeletálnych porúch. Podobne ako iné metódy sa neodporúča pri úplne čerstvých úrazoch, kedy by zvýšené prekrvenie mohlo viesť k riziku obnovenia krvácania. Preto je vhodné aplikáciu odložiť asi o 2 až 3 dni. Ide primárne o myofasciálnu techniku, ktorej okamžitým výsledkom je uvoľnenie mäkkých tkanív a zvýšenie flexibility. Tento účinok je výrazný pri akútnych aj chronických ťažkostiach.

Ďalším okamžitým efektom je zmiernenie opuchu, ktoré je spôsobené mobilizáciou tekutín a lymfy v postihnutej oblasti. Výrazný je takýto efekt dokonca aj pri lymfedémoch. Aplikácia sa musí vždy vykonávať od periférie smerom k srdcu. Ďalším okamžitým efektom je zmiernenie bolesti v postihnutej oblasti, ktorého podkladom je pravdepodobne zahltenie senzorických vstupov a uplatnenie bránicového mechanizmu vedenia bolesti. Krv a tkanivová tekutina sú vymasírované smerom k srdcu, čím dôjde k redukcii lokálnych tkanivových látok (napr. prostaglandínov), ktoré spôsobujú bolesť dráždením lokálnych nociceptorov.

Oneskorený účinok aplikácie flossbandu je zvýšená tendencia k regenerácii. To je spôsobené prechodnou lokálnou tkanivovou ischémiou, miernym poškodením endotelového tkaniva, čo v konečnom dôsledku vedie k výraznej reaktívnej hyperémii, ktorá pretrváva aj hodiny. Táto metóda teda pri úrazoch vedie k rýchlejšiemu odstráneniu opuchu, zníženiu bolesti a akcelerácii hojivých procesov. Pri chronických muskuloskeletálnych ochoreniach tiež zlepšuje pohyblivosť v kĺboch, prekrvenie a podporuje regeneráciu. Mechanizmus, ktorým flossing pôsobí, je podobný napríklad pri lokálnej kryoterapii alebo laseroterapii.

Popis techniky flossingu a pomôcok (Flossband)

Technika flossingu je pomerne jednoduchá. Pred samotnou aplikáciou flossbandu je vhodné vyšetriť kĺbovú vôľu, elasticitu a mobilitu mäkkých tkanív a smer, v ktorom tkanivá kladú zvýšený odpor. Terapeut aplikuje bandáž na ošetrovanú oblasť tak, aby sa jednotlivé otočenia prekrývali asi z 1/3 až 1/2 šírky. Prvé otočenie sa aplikuje bez napätia. Aplikácia sa vykonáva v dvoch protichodných smeroch.

Kompresia je jednoduché ponechanie ťahu na mieste po dobu niekoľkých minút, čím dosiahneme oklúziu toku krvi a vymasírovanie tekutín a lymfy z tkaniva. Tento typ aplikácie je vhodné použiť v subakútnom období zranenia, kedy už nehrozí obnovenie krvácania v následnej hyperémickej fáze. Trakcia je postup, ktorým ovplyvníme napätie v myofasciálnej tkanine, mobilizujeme tkanivá a uvoľňujeme fascie a svaly v celej oblasti pokrytej kompresiou. Mobilizujeme kĺby, na ktorých je kompresia aplikovaná, vykonávame pasívne pohyby v anatomických smeroch voľnosti, zväčšujeme rozsah pohybu v kĺboch, ktorých pohyblivosť je obmedzená.

Aktívne cvičenie je ďalšia technika, pri ktorej klient vykonáva aktívne pohyby v ošetrovanej oblasti, aktívne zapája svalovú súčinnosť v koncentrickom aj excentrickom zmysle svalovej kontrakcie. Výsledkom je zvýšenie flexibility, uvoľnenie svalov aj v hlbších vrstvách.

Flossband je dnes bežne dostupný v mnohých variantoch od rôznych výrobcov. Najčastejšie v šírke 5 cm, menej často, na aplikáciu na veľké kĺby v šírke 7,5 cm. Na drobné kĺby, prsty rúk sa vyrába šírka 2,5 cm. Dĺžka je najčastejšia 2 metre, zvyčajne stačí na ruky, predlaktie a lakte, členky a kolená. Predĺženie dĺžka 3,5 metra je využiteľné na väčšie oblasti, ako napríklad predkolenie, stehno alebo u svalnatejších jedincov. Výhodne využijete viac druhov na rozšírenie terapeutického efektu.

Výhody a nevýhody flossingu

Flossing je všeobecne považovaný za bezpečnú techniku, ale existujú aj niektoré kontraindikácie. Flossing by sa nemal používať v prípade akútnych zranení, otvorených rán, krvných zrazenín alebo u pacientov s citlivou pokožkou. Rozhodnutie, či použiť flossing, je vždy individuálnym rozhodnutím terapeuta. Väčšinu kontraindikácií však možno považovať skôr za relatívne.

Kombinácia flossingu s inými rehabilitačnými technikami

Z predchádzajúceho textu vyplýva, že veľkou výhodou flossingu je okrem iného zmena propriocepcie a zmena vnímania bolesti. Je preto vhodné kombinovať ho s mobilizačnými technikami, kedy sme schopní vykonať mobilizáciu bolestivých kĺbov s chronickou blokádou a tiež, že myofasciálny release v okolí kĺbu do značnej miery uľahčí následnú mobilizáciu malých aj veľkých kĺbov.

Ďalšou výhodnou kombináciou je použitie postupov s podobným potenciálom pre regeneráciu, čím sa celkový účinok umocňuje. V dennej praxi je výhodné použitie s lokálnou prístrojovou kryoterapiou, laseroterapiou alebo aplikáciou rázovej vlny. Výsledkom je zníženie bolesti, výrazná hyperémia, produkcia tkanivových endorfínov a akcelerácia hojenia poškodených tkanív.

Príklady použitia

Flossing môže byť použitý u pacientov s rôznymi diagnózami. Napríklad u pacientov s bolesťami kolenného kĺbu môže flossing zlepšiť rozsah pohybu a zmierniť bolesť. Artróza v kĺbe so sebou prináša aj reakciu mäkkých tkanív, retrakciu kĺbového puzdra a obmedzenie hybnosti najmä do extenzie. Mäkkotkanivová zložka sa v priebehu času stáva dominantnou, obmedzuje pacienta v pohybe, zhoršuje jeho pohybový stereotyp a preťažuje ostatné telesné segmenty. Flossing sa s úspechom používa aj u pacientov s plantárnou fasciitídou, tenisovým a golfovým lakťom. Následná hyperémia pri týchto ochoreniach umožní hojenie, odľahčí preťažené svalové a väzivové štruktúry, je však nutné zamerať sa aj na okolité štruktúry so vzťahom k miestu bolesti.

Konkrétne kazuistiky z praxe rehabilitačného lekára

Príklad 1:

Pacient s bolesťou chrbta v oblasti bedier vľavo, tu je chronický blok v segmente L5S1. Pacient je ďalej liečený s bolesťou kolena vpravo, obmedzením pohybu v kolene, najmä do natiahnutia. Dĺžka obmedzenia pohybu v kolene asi 5 rokov. Naložená kompresia zeleným flossbandom dĺžky 3,5 m s ošetrením úponov stehenných svalov, najmä semisvalov a hamstringov. Potom naložený fialový ťah a vykonaná mobilizácia kĺbu do uhla, flexie aj extenzie a následne pacient vykonáva aktívne pohyby v kolennom kĺbe. Dosiahnuté zlepšenie extenzie z pôvodných 6 st. na 2 st., vykonané ošetrenie paravertebrálnych svalov, mobilizácia segmentu L5S1. Pri ďalšom sedení je bedrová chrbtica bez blokády, extenzia v kolene sa zhoršila na 4 st. a ďalším ošetrením dosiahnuté postupne takmer plný rozsah pohybu a zmiernenie bolesti.

Príklad 2:

Pacient, pekár, ktorý v práci nachodí až 20 km je asi pol roka v pracovnej neschopnosti kvôli silným bolestiam chodidla vpravo. Po opakovanej rehabilitácii stav mierne zlepšený, ale po väčšej záťaži opäť zhoršenie ťažkostí. Diagnóza pätovej ostrohy vyslovená ortopédom na základe RTG snímku. Klinicky je však bolesť v výrazná, je výrazná retrakcia plantárnej fascie s hmatateľnou bolestivou rezistenciou v jej priebehu. Väčšie napätie je v palcovom lúči fascie. Klient uvádza ročné bolesti palca s tým, že má artrózu. MTTP kĺb palca je zväčšený, palec je rigidný, najmä do flexie. Naložený zelený flossband, kompresia s trakciou uvoľní svaly a fascie nohy, cielene uvoľnená bolestivá plantárna fascia, vykonaná mobilizácia palca, pätovej kosti. Ďalší flossband naložený v opačných smeroch na predkolenie, uvoľnený lýtkový sval. Potom aplikovaná rázová vlna do plantárnej fascie. Zvýšená mobilita pätovej kosti, palca nohy, došľap zlepšený, bolestivosť zmiernená.

Príklad 3:

Pacientka, kuchařka, s bolestí předloktí vpravo, trvající asi 3 měsíce, opakovaný obstřik kortikoidu k úponu dlouhého extenzoru předloktí. Vyšetření zaměřeno na celý pletenec pažní, neboť se objevují postupně bolesti až v oblasti lopatky, vše vpravo. Nalezeno výrazné zkrácení celé skupiny extenzorových, ale i flexorových svalů, provedena faciliace míčkem, ježkem, poté aplikace flossbandu ve dvou směrech, zeleným flossem, technika komprese s trakcí, pasivními i aktivními pohyby do excentrické kontrakce. Po sejmutí tahu zjištěno uvolnění ve svalovém bříšku, provedena mobilizace hlavičky radia, tlaková masáž periostální inzerce svalu a měkké techniky s použitím oleje. Následně aplikace rázové vlny do svalů předloktí, laser do úponu svalu. Postupně+ dosaženi zmírnění bolesti v předloktí.

Príklad 4:

Pacient s diagnózou reumatoidnej artritídy a artrózy drobných kĺbov prstov, s obmedzením hybnosti. Obmedzenie je najväčšia ráno, kedy je pocit opuchu a stuhnutosti najväčší. Aplikovaný zelený 2,5 cm flossband vždy v dvoch smeroch na všetky prsty rúk. Vykonaná kompresia a trakcia, mobilizácia kĺbov. Dosiahnuté subjektívne aj objektívne zlepšenie hybnosti v kĺboch. Malíky a ukazováky, ktoré boli v miernej semiflexii, je možné takmer úplne extendovať, po opakovanej aplikácii tento pozitívny účinok pretrváva doteraz.

Záver

Flossing je moderná technika, ktorá môže byť s úspechom použitá v dennej praxi naprieč obormi manuálnych terapeutov. A to k liečbe širokej škály muskuloskeletárnych porúch. Je dôležité, aby flossing vykonávala kvalifikovaná osoba, ktorá pacienta inštruuje, používa správnu techniku a dbá na jeho bezpečnosť. Metóda flossingu je skôr praktickou školou, ktorej výsledky je možné empiricky overiť, v súčasnej dobe však nie je príliš mnoho odborných prác, ktoré jej účinky skúmajú metódou EBM.

Autor:
MUDr. Petr Štourač
Klinika FyzioArt, Brno
www.fyzioart.cz