Čo má masér robiť, ak sa cíti vyhorený?

Nedávno som čítal článok o syndróme vyhorenia, ktorý mi nepripadal veľmi relevantný, preto by som rád napísal o vlastnej skúsenosti s týmto syndrómom.

V kruhu svojich hostí a priateľov pozorujem, s akým veľkým množstvom stresu musia denne zápasiť a aké následky to môže mať na ich psychiku aj fyzickú kondíciu. Ešte pred niekoľkými rokmi podstatne menej ľudí vo veku 25-30 rokov malo krčnú a/alebo bedrovú herniu.

V lete 2021 som mal pocit, že som sa preťažil

Bolelo ma čoraz viac častí tela: okolo pása, okolo lopatiek, krk, ruky, ramená, nohy, bolelo ma skrátka celé telo. Začiatkom tohto roka som požiadal o radu v jednej masérskej skupine, čo by sa s tým dalo robiť. Napísali mi veľmi dobré tipy, ale bolo to už v momente, keď nič nepomáhalo. Vyskúšal som všetko, čo mi navrhli: veľa strečingu, dal som sa masírovať, chodil som k chiropraktikovi, menil techniky pri svojej práci, meditoval som, natieral sa rôznymi krémami proti zápalom a na uvoľnenie svalstva. Cvičil som s penovými valcami, cvičil jogu. Napriek všetkému sa môj stav neustále zhoršoval.

Po určitom čase bola situácia až taká zlá, že som sa začal premýšľať nad tým, čím iným by som sa mal začať zaoberať. V tej chvíli som prepadol zúfalstvu, pretože milujem svoju profesiu. Pôvodne som vyštudoval ekonómiu, takže som predtým pracoval ako zamestnanec nadnárodných spoločností. Celý deň som sedel pred monitorom: účtoval som, vybavoval som platby za faktúry, zaznamenával údaje. Približne po 6 rokoch som v tejto práci vyhorel. Toto nebol môj svet. Vtedy som začal hľadať sám seba.

V roku 2017 som našiel svoje povolanie

Najprv som pracoval ako švédsky masér, potom som absolvoval ďalšie školenia: spinálny tréner, lektor SM systému, FDM, SI terapia, ajurvéda, mäkká chiropraktika. V mojej súčasnej profesii som si nevedel predstaviť vyhorenie, keďže som vedel, že toto je to, čo chcem robiť a práca „multitaskingu“ nebolo pre mňa to pravé. Musel som sa teda na túto dosť náročnú situáciu pozrieť z iného uhla. Keď sa nad tým zamyslím, riešenie bolo také zrejmé, akurát som pre stromy nevidel les.

Za celý môj doterajší život som tzv. "vypol" maximálne na pár dní. Minulý rok v auguste však moja polovička prišla s nápadom ísť na 10 dní na dovolenku do Talianska. Chcela ukázať krajinu, kde prežila svoje detstvo. To som vtedy považoval za absolútne nemožné. Na jednej strane som nechcel nechať svojich klientov tak dlho čakať, na druhej strane by to pre mňa znamenalo obrovskú finančnú stratu. Po dlhom zvažovaní som sa nechal presvedčiť na výlet a než som si to uvedomil, už sme autom uháňali do Talianska. V nasledujúcich dňoch sme navštívili mnohé miesta, jedno krajšie ako druhé.

Ešte nikdy som nebol pri mori a tento zážitok ma úplne uchvátil. Šumenie vĺn, prechádzky v piesku, čerstvý morský vzduch, liečivé účinky slanej vody, západ slnka... vo mne vyvolali závislosť.

Počas celej dovolenky som pozorne sledoval svoje telo aj dušu. Na úplné uvoľnenie som potreboval asi 5 dní. Aspoň ja som potreboval toľko času, aby sa moja myseľ upokojila, zvykol som si na prostredie a vôbec, aby som realizoval to, kvôli čomu som sem prišiel: aby som načerpal nové sily. Nikdy predtým som nič podobné nezažil, pretože krátke dovolenky mi tento životný pocit nepriniesli. Keď sme sa priblížili ku koncu prvého týždňa, videl som, že plánovaných 10 dní nebude stačiť, ale možno ani dva týždne (cítil som sa tak dobre a celý bez seba od radosti, ako nikdy predtým), takže sme nakoniec zostali tri týždne. Trochu s obavami som o tom informoval svojich klientov (čo s nimi bude tak toľko týždňov?), ale všetci boli milí a chápaví.

Po dvoch týždňoch sa začali moje bolesti zmierňovať. Nikdy by som si nebol pomyslel, že to bude trvať niekoľko týždňov! Jedného rána som sa zobudil a bol to jedinečný pocit cítiť sa tak ľahko a uvoľnene, fyzicky aj psychicky.

Odvtedy si pre potešenie z pozitívnych účinkov doprajeme toto nabíjanie energie každých pár mesiacov. Zaujímavé je, že toto počúvam od čoraz viac ľudí. Žiaľ, za týždeň si nemôžeme úplne oddýchnuť. Jeden z mojich klientov, psychológ, mi prezradil, čo za tým stojí.

"Manická averzia" je názov syndrómu

V našom zrýchlenom svete nie sme schopní za pár dní vrátiť sa do normálneho, vyváženého tempa. Potrebujeme na to aspoň 5-7 dní (v závislosti od jednotlivca a spôsobu života) a až v druhom týždni dovolenky dochádza k skutočnému načerpaniu energie na všetkých úrovniach.

Jeden z mojich klientov, pracujúci vo vedúcej pozícii, nariadil v jeho tíme aspoň raz ročne povinnosť absolvovať minimálne dvojtýždňovú dovolenku. Z celého srdca podporujem takýto prístup. Podľa môjho názoru, by sa podobný prístup mal uplatňovať na všetkých pracoviskách. Zmenilo to môj život, odvtedy je všetko krajšie, lepšie, pokojnejšie, hladšie, v práci som produktívnejší a čo je najdôležitejšie: cítim sa ZDRAVO.

S partnerkou sme sa rozhodli, že si okrem pravidelného relaxu navyše urobíme aj voľné pondelky, tak doprajem telu tri dni oddychu v týždni. Verte mi, odvďačí sa mi! Radšej budem ostatné dni v týždni tvrdo pracovať, ak po nich bude nasledovať zaslúžený odpočinok. Tieto praktiky sa mne osvedčili najviac.

A ako je to s vami?

Kedy ste boli naposledy na dovolenke aspoň na týždeň a pol a aká sú vaše osobné skúsenosti v tejto oblasti?
Viem, tu mnohí z vás rozmýšľate nasledovne:

• „Nemám na toto čas. “
• „Nemám na toto peniaze.“
• „Čo bude dovtedy s deťmi?“
• „Čo bude s mojimi klientmi?“
• „Čo na to povie môj šéf?“
• „Veď ma ani nenechajú odísť s práce na takú dlhú dobu.“
• „Kam máme ísť, kde sa budú dobre cítiť aj naše deti?“
• „Ako by som si mohol dovoliť takú dlhú dovolenku?“

Dali by sa vymenovať aj ďalšie výhovorky, ktoré sú v skutočnosti len naše vlastné obmedzujúce faktory. Aj ja som mal predtým veľa otázok a dokonca pochybností. Odvtedy už vidím, že prekonať ich bolo to najlepšie rozhodnutie v mojom živote. Čo som za to dostal? Myslím si, že každý v hĺbke duše vie, že to najdôležitejšie je jeho vlastné zdravie a šťastie, pretože len tak sme schopní dodať sebe a svojmu okoliu tú správnu energiu. Človek iba raz prežije to, čo ponúka aspoň desaťdňová dovolenka a od tej chvíle nevie bez nej žiť.

Nezáleží na tom, kde tieto dva týždne strávite, dôležité je len to, aby ste boli na takom mieste, kde dokážete úplne vypnúť.

Autor:
Dávid Ratkai, terapeut FDM, masér, spinálny tréner