.png){kind=logo}
Pokračuje séria Masér na cestách: Ivan Mátis, zakladateľ značky Fabulo, sa v roku 2024 opäť vydal na cestu po Ázii so svojou rodinou, aby spoznával kultúru jednotlivých krajín. Objavovanie masáže a východných liečebných praktík sa pre neho počas tejto cesty stalo neodmysliteľným zážitkom. Počas piatich mesiacov precestoval päť krajín, preskúmal ich masážne tradície a na základe odporúčaní vyhľadal tie najunikátnejšie masážne salóny. Svoje zážitky zdieľal s fanúšikmi na facebookovej stránke Fabulo. Nižšie sme zhromaždili tieto príspevky, aby ste vedeli, kam sa vydať, ak túžite po prvotriednom masážnom zážitku!
Hello Bestie Beauty Salon and Spa - Sanur, Bali
(Ďalšie obrázky z tohto príspevku nájdete tu. Ak sa vám páči, dajte like, pridajte komentár a zdieľajte!)
Ak ste boli v Ázii, neprekvapí vás, že masážne salóny sú na každom rohu a v niektorých mestách sú v podstate takmer vedľa seba. No nie je medzi nimi žiadna súťaživosť a nikto sa nebude hnevať, ak si vyberiete susedný salón. Väčšina salónov ponúka aj služby pedikúry a manikúry. Tak je to aj na ostrove Bali, najmä v plážových oblastiach. Dalo by sa povedať, že je tu viac masážnych salónov ako záujemcov o masáže – ruky masérov na Bali častejšie siahajú na mobilné telefóny ako na chrbát turistov. Výhodou je, že ak máte chuť na masáž, nemusíte ju plánovať týždne vopred, stačí povedať: „Yes, please!" v momente, keď sa vám zachce – či už je to prvý alebo dvestý raz počas dňa, keď na vás niekto pri prechádzke po ulici zavolá „Massage?“.
Masáž na Bali je až neuveriteľne lacná záležitosť. Hodina relaxácie v letovisku Sanur vás v priemere vyjde na 100 000 rupií, teda asi 6 eur. Na masáže zvyknem chodiť na základe odporúčaní, ale v zahraničí občas robím výnimky. Ak je to možné, pozriem si recenzie na Google mapách, ale tentoraz som si povedal, že sa nechám prekvapiť. Ak by som mal dojem, že mi masáž skôr ublíži, zdvorilo poďakujem a odídem. Každopádne, skvelý spôsob, ako podporiť miestnu komunitu, je využiť služby maséra. Iní radia konzumovať každý deň kokos, čo je tiež dobrá rada.
Balijčanka ma priviedla do útulnej izby oddelenej závesom, kde na mňa čakal jednoduchý, avšak pevne konštruovaný drevený masážny stôl, zakrytý peknou vzorovanou látkou. Najprv ma prikryla plachtou, potom sa postavila na masážny stôl a začala mi energicky masírovať chrbtové svaly. Následne mi chrbát natrela príjemným olejom a dôkladne ma masírovala. Masáž bola zameraná na uvoľnenie, bez hľadania svalových uzlíkov, dokonca ani nebola prispôsobená jednotlivcovi. Masérka nasledovala vopred stanovenú rutinu dobre nacvičeného sledu pohybov, pričom často upriamila pozornosť na oblasť okolo mojich lopatiek. Nakoniec sa venovala oblasti trapézových svalov, čo som po dlhom lete a po nepríjemne vysokom vankúši v prvom ubytovaní veľmi ocenil. Celkovo mám za sebou príjemnú a poctivo vykonanú masáž, počas ktorej som sa cítil veľmi dobre a bol za ňu úprimne vďačný. Ako bonus som na konci dostal šálku čaju z citrónovej trávy a sušienku, čo bolo milé gesto.
Taksu Spa - Ubud, Bali
(Ďalšie obrázky z tohto príspevku nájdete tu. Ak sa vám páči, dajte like, pridajte komentár a zdieľajte!)
Bolí ma chrbát. Stačil jeden zlý pohyb a seklo ma. Ostrá, vystreľujúca bolesť. Počas chôdze, alebo skôr plíženia, sa krútim ako paragraf. Môžu za to ťažké batohy, nezvyčajne tvrdé matrace, všadeprítomná klimatizácia alebo nosenie dieťaťa na ramenách? Alebo kombinácia toho všetkého? Ťažko povedať.
Kde sa tu na Bali dá zohnať odborníka, ktorý by ma dal zase do poriadku? Hoci maséra nájdem na každom rohu, ostrá bolesť vystreľuje tak veľmi, že teraz ani nechcem, aby na môj chrbát niekto siahal. Napadlo mi, že aspoň vyhľadám maséra chodidiel, snáď mi to pomôže. Vo vedľajšej ulici pri našom ubytovaní sa nachádza wellness centrum Taksu Ubud, tak som ich vyrazil omrknúť. Mal som šťastie, jeden z masérov bol ihneď k dispozícii, aj keď sa obvykle do týchto „luxusných“ zariadení musíte objednať vopred. Po registrácii ma recepčná odprevadila ku schodom. Smial som sa sám pre seba, keď som si predstavil, že dole to zvládnem, ale kto ma vynesie po schodoch hore?
Privítala ma Balijčanka menom Ratmini, ktorá tu pracuje už sedem rokov. Ďakujem za ňu! Najprv mi umyla nohy horúcim mokrým uterákom, potom začala s masážou nôh. Ešte predtým mi krátko stlačila členky a naladila sa na procedúru. Hĺbkovo mi masírovala chodidlá, sústredila sa len na masáž. Bola oddaná masérskemu remeslu, cítil som z nej, že ju nezaujíma, či práčka už doprala alebo čo bude variť na večeru. Mal som pocit, ako by pomocou prstov nazrela až do môjho vnútra. Hĺbková masáž, avšak vykonávaná s citom, ma skoro uspala. Veľmi talentovaná masérka! Keby som nemusel po celú dobu ošetrenia sedieť zhrbený na stoličke, možno by mi aj trochu povolila bolesť chrbta. Ratmini skúšala upraviť kreslo do vodorovnej polohy, ale zaseklo sa ako môj chrbát. Ach jaj, skrátka jeden z tých dní…
Procedúry v luxusnejších masážnych centrách sú drahšie, až sa pomaly blížia k našim cenám. Za polhodinovú masáž nôh som zaplatil bezmála 12 eur. A na záver mi ponúkli kurkumo-limetkovo-medový nealko nápoj zadarmo. Po masáži nôh som sa pomaly šúral späť na ubytovanie. Síce kráčam, ale stále skrútene. Zajtra musím absolvovať masáž celého tela, aby som vám mohol naďalej prinášať správy z ázijského turné.
Bodyworks - Ubud, Bali
(Ďalšie obrázky z tohto príspevku nájdete tu. Ak sa vám páči, dajte like, pridajte komentár a zdieľajte!)
Poznáte tú bolesť, keď vás sekne v krížoch tak, že sa v noci na posteli neviete ani otočiť? Nedokážete zdvihnúť zadok, ale ani ďalej ležať v aktuálnej polohe, pretože vás bolesť paralyzuje. Chceli by ste kričať, ale všetci v dome spia, a tak spotení, so zaťatými zubami, s pomocou rúk konečne predsa len zmeníte polohu a od vyčerpania zaspíte. A potom sa o hodinu opäť zobudíte a všetko začína odznova... Niet pomoci, potrebujem dobrého maséra, ktorý ma dá dokopy. Voľba padne na tím Bodyworks v centre Ubudu.
Masérka menom Widi ma odprevádza do masérskej miestnosti nachádzajúcej sa na poschodí. Na strope šialene hrkocú lopatky ventilátora, aby bola táto tropická horúčava ako-tak znesiteľná. Na masážnom stole na mňa čaká jednorazová spodná bielizeň, čo zrovna nie je môj najobľúbenejší outfit… nemá ani predok ani zadok, ale tá moja aspoň nebude mastná od oleja. Šomrajúc si ju oblečiem a dobre sa na sebe bavím pred veľkým zrkadlom.
Widi sa pýta, ako sa mám. Vidí, že situácia je vážna. Poprosí ma, aby som si sadol na posteľ a nohy vložil do striebornej nádoby, v ktorej je už pripravená teplá voda. Najprv nasype do vody hrubozrnnú morskú soľ, potom potrie moje chodidlá mletým galgánom a nakoniec mi na ne vyžmýka aj jednu limetku a vmasíruje mi ju do pokožky. Takto očistí moje nohy a stimuluje môj krvný obeh.
Poprosí ma, aby som si ľahol na brucho a uvoľnil sa. Zakryje ma plachtou, celou svojou váhou sa o mňa oprie a dlaňami prejde po mojom chrbte, ktorý v jednom mieste zapraská. Hneď cítim úľavu. Nedá sa povedať, že by to bola útla žena, a predsa bez problémov vyskočí na posteľ a pokračuje v suchej masáži. Dlaňami prejde po mojich nohách, mierne ich pretočí, ale je to znesiteľné. Palcami stláča moje chodidlá. Jej prsty sú pevné ako skala, keby som nevedel, že nepoužíva žiadne nástroje, neuveril by som, že tlačí len prstami.
Odhalí moju pravú nohu, olejom pretrie lýtko a pokračuje cez zadný stehenný sval až k zadku. Pracuje s dlhými pohybmi presahujúcimi viacero častí tela, čo mi veľmi vyhovuje. Vytvára to pocit celistvosti, nepiple sa s jedným miestom. Keď zaborí palce do mojich svalov a prejde nimi od členkov až po zadok, mám pocit, že moje nohy sa na konci rozpolia a odpadnú. Olejová masáž sa spája s prácou s líniami, známou z thajského štýlu, keď jej palce ako šijací stroj prechádzajú rýchlymi krokmi po mojej nohe. Zo švédskej masáže používa tri prvky – hladí, trie a nakoniec symbolicky potľapká.
Masáž chrbta začína širokými, veľkoplošnými pohybmi, dlaňami veľkými ako lopaty krúži smerom von a postupuje k môjmu krku. Jej ruky sú drsné, takže je to zároveň aj peeling. Olej tento drsný pocit tlmí a vyslovene mi to padne dobre. Skutočná úľava prichádza vtedy, keď sa jej prsty zavŕtajú medzi moju chrbticu a susedné svaly a uvoľnia stavce. Keď natiahla moju ruku dozadu a pracovala okolo lopatky na jednej strane, popritom ako hlboko trela sval prilepený na hornú špičku lopatky, už som videl hviezdičky, ale bola to príjemná bolesť, takže som nič nepovedal.
Poprosila ma, aby som sa otočil. Znova boli na rade nohy, potom hrudník, brucho a ramená. Mám rád, keď masáž hrudníka a brucha nie je tabu. Na mnohých miestach ju maséri vynechávajú, pričom práve uvoľnenie týchto svalov často prispieva k uvoľneniu chrbtice. Počas hodinovej masáže sa dostala aj k hlave a tvári. Neviem, či sa ku koncu už unavila, alebo začala byť netrpezlivá, ale keď sa dostala k mojej hlave, tlačila na ňu tak silno, že som si myslel, že mi rozpučí lebku. Tu som ju už musel poprosiť, aby trocha ubrala.
Na konci ma poprosila, aby som ešte chvíľu oddychoval, a potom ma pozvala do reštauračnej časti, kde na mňa čakal zázvorový čaj a papája. Príjemné gesto. Uvoľnený som sa pozeral von, sŕkal čaj a obdivoval balinézske sochy a nádherne vyrezávané ležadlá. Rozmýšľal som nad tým, že chcem prísť ešte raz a zajtra sa prihlásim na ďalšiu procedúru. Widi je skutočný masérsky talent, bez pochýb si ju vyžiadam aj zajtra.
SangSpa - Ubud, Bali
(Ďalšie obrázky z tohto príspevku nájdete tu. Ak sa vám páči, dajte like, pridajte komentár a zdieľajte!)
Roztrhli sa mi moje obľúbené kapsáče, v ktorých zvyknem cestovať. Na základe pokynov od domáceho pána som sa vybral do ulice, kde býva krajčírka. Nebude to tam nikde vypísané, povedal, nech kľudne zastavím niekoho na ulici a poviem, že hľadám „tukandžahit“ – miestni ma k nej nasmerujú. Presne tak som aj spravil, svojim akcentom som vyčaril úsmev na tvárach ľudí, ktorí mi ochotne pomohli. Krajčírke som ukázal roztrhnuté vrecko a požiadal ju o opravu. Ukázala mi, aby som sa vrátil o hodinu. Čo budem dovtedy robiť? V ulici sa striedajú práčovne s masážnymi salónmi. Keďže som už svoje prádlo odovzdal v jednej z práčovní, nezostáva mi nič iné, než ísť na masáž – mám presne hodinu, spojím teda príjemné s užitočným.
Požiadal som o tradičnú balijskú masáž. Prišla ku mne mladá masérka, Ina. Požiadala ma, aby som si sadol, nohy mi umyla v drevenom vedre plnom kvetov a následne ma odprevadila do jednej z masážnych miestností, v ktorej bol ventilátor nastavený na najvyšší stupeň. Nie je to nič nezvyčajné, pomáha to znášať horúcu klímu. Ľahol som si na masážny stôl a hneď ma stretlo jedno príjemné prekvapenie, o čom píšem v samostatnom príspevku, no prvotný dobrý dojem rýchlo rozptýlil vyležaný stôl a nepohodlný výrez na tvár. Zvíjal som sa a ticho trpel. Zvyčajne som veľmi trpezlivý, ale dostal som sa do bodu, keď ma už krk bolel tak veľmi, že som začal mať obavy, či sa nesekne podobne ako moje kríže. Postavil som sa a požiadal masérku, aby sme stôl nejako vypolstrovali, lebo nakoniec spôsobí viac škody ako úžitku.
No nemal som šťastie nielen s masážnym stolom, ale ani s masérkou. Počas umývania nôh mi povedala, že masíruje len rok. Jej pohyby boli jednoznačne naučené, ale ešte nie na dostatočnej úrovni. Viackrát som mal pocit, že sa snaží v spomienkach dohľadať ďalší krok a čaká na spätnú väzbu od učiteľa. Chápem, že z praxe sa učíme všetci – ale majiteľ salónu by to predsa mal nejakým spôsobom zohľadniť pri určovaní ceny alebo aspoň informovať zákazníka vopred. Samozrejme, je naivné myslieť si, že by niekoho dobrovoľne odradili, keď ich inak musia loviť na ulici (o čom píšem v inom príspevku). No otázka, ktorú by si mal položiť každý prevádzkovateľ salónu, je: závisí reputácia podniku od najskúsenejšej alebo najmenej skúsenej pracovnej sily?
Tá hodina nakoniec nejako prešla. Keď som už ležal na chrbte, aspoň to nebolo také nepríjemné pre môj krk a tvár, takže som sa vedel uvoľniť a viac si masáž užiť. No prekážalo mi, že nedokázala udržať stálu silu – niekedy zatlačila nečakane silno, inokedy zas len jemne rozmazávala. Výsledok bol skôr zmiešaný, no aspoň masáž hlavy a tváre na konci bola príjemná. Salón ponúka aj rôzne kozmetické služby, možno v nich mala viac skúseností.
Sprcha po masáži bola príjemná. V každej masérskej miestnosti je k dispozícii sprcha hneď vedľa postele, čo je výborné riešenie. Mäkké, voňavé a pekne zrolované uteráky pôsobili príjemne a starostlivo. Sú to maličkosti, ale robia veľa. Rovnako aj čaj a ovocie – papája a mandarínky – ponúknuté po procedúre. Čo sa však samotnej masáže týka, bol to zatiaľ môj najdrahší, no zároveň najslabší zážitok na Bali. No čo už, nemôžem mať stále šťastie.
Good Massage - Sanur, Bali
(Ďalšie obrázky z tohto príspevku nájdete tu. Ak sa vám páči, dajte like, pridajte komentár a zdieľajte!)
Na jednej z rušných ulíc Sanuru sa nachádza jeden výnimočný masážny salón. Pred takmer každým iným salónom posedávajú unudené masérky na schodoch a kričia: „Yes, sir, massage?“ Len zriedka k nim zavíta nejaký hosť, zatiaľ čo tento salón má zatvorené dvere a vo vnútri je vždy plno. Jeho názov je skromne prostý: Good Massage. Turisti ho na Google mapách ospevujú v recenziách, takže som ho musel vyskúšať. Dorazil som tam večer o desiatej, hodinu pred záverečnou. Pri pokladni sedela sebavedomá majiteľka, ktorá sa ma snažila nahovoriť na dlhšiu procedúru – bola by výhodnejšia, to uznávam, ale vzhľadom na neskorú hodinu som si vybral len polhodinovú masáž chodidiel.
Masérka mi dôkladne namydlila a umyla nohy, potom ma požiadala, aby som sa uvoľnil. Oboma rukami sa chopila mojich chodidiel a po niekoľkých krátkych natiahnutiach tam a späť začala s masážou lýtok. Na holennú kosť naniesla dostatok krému, aby mala vždy dosť na jednu nohu.
Zasyčal som, keď začala „vyrezávať“ ohýbací sval môjho palca. Keby som to nevidel, myslel by som si, že používa fasciový nôž namiesto prstov. Vydržím to vôbec? Potrebujem ja niečo také? Poprosil som ju, aby bola trochu jemnejšia. Tu som spravil chybu – masérka sa mi okamžite ospravedlnila, hoci nespravila nič zle. Nehneval som sa na ňu, len som chcel trochu zjemniť silu masáže.
Ale poznajúc mentalitu miestnych – idú na istotu, aby sa incident nezopakoval – od tej chvíle pokračovala asi desatinou pôvodnej sily, aby ma to ani náhodou nebolelo. Procedúra sa tým zmenila na hladkanie, čo bolo síce príjemné, ale bez výsledného efektu. Pri druhej nohe som si povedal, že nadišiel čas vrátiť sa k pôvodnej intenzite, preto som ju požiadal, aby opäť poriadne zatlačila. Poriadok sa navrátil. Pracovala hlboko a síce som sa spotil už po prvých piatich minútach, neskôr som sa dostal do takého hlbokého stavu relaxácie, že som ledva udržal oči otvorené. Na konci ma zobudila tromi silnými zatlačeniami päsťou a potľapkaním chodidiel naznačila, že procedúra sa končí.
Vrátil som sa tam aj na druhý a tretí deň – znovu a znovu. Vždy sa ma ujala iná masérka, no každá bola rovnako šikovná ako tá prvá. Keďže ich pohyby boli takmer identické, som si istý, že v pozadí stojí veľmi talentovaný učiteľ, ktorý ich trénuje. Ešte jedna vec stojí za zmienku – v tomto salóne nehrala hudba. Jediné, čo bolo počuť, bolo monotónne bzučanie klimatizácie. No keďže ulica bola hlučná od motoriek, tento biely šum sám osebe pôsobil dostatočne relaxačne. Páčil sa mi stály rytmus, ktorým pracovali, a tiež aj to, že masáž chodidiel vykonávali pohybmi celého tela. Kto sem príde, ten sa celkom isto dočká naozaj good masáže.
You Spa - Gili, Bali
(Ďalšie obrázky z tohto príspevku nájdete tu. Ak sa vám páči, dajte like, pridajte komentár a zdieľajte!)
Neďaleko brehov Lomboku sa nachádza súostrovie Gili, známe svojimi potápačskými lokalitami, bohatým podmorským životom a obrovskými korytnačkami, ktoré sa často objavujú aj na pobreží. Bol som zvedavý, ktorý masážny salón je na tomto malom skrytom ostrove najlepší podľa Google Maps. Salón You Spa vyzeral najsľubnejšie, a tak som sadol na bicykel a vyrazil tam. Hneď mali voľnú masérku. Recepčná sa nedala nachytať na moju uštipačnú otázku, keď som sa jej spýtal, či mi môže privolať najtalentovanejšiu masérku. Správne odpovedala: „Všetci naši maséri sú vysoko kvalifikovaní.“
Opísať ten rozdiel medzi pohľadom na ulicu a interiérom salónu slovami je náročné – ani fotografie to nevedia zachytiť. Salón sa nachádza vo vnútrozemskej časti ostrova, ktorá už nie je tak uprataná ako turistami obľúbené pobrežie. Okolité cesty sú rozryté konskými povozmi, prašné počas sucha alebo premočené po prívalových dažďoch. V monzúnovom období sa voda hromadí v priehlbinách, a tak sa každý, kto sem zablúdi, nevyhne bahennému kúpeľu. Vo vnútri ma však privítala priestranná miestnosť s lesklou drevenou podlahou, príjemnou vôňou, nábytkom z tvrdého dreva a veľkým výberom ručne pripravovaných organických krémov. Na recepcii ma vítali usmiate dievčatá a v pozadí hrala relaxačná hudba. Oáza uprostred chaotického ostrovného prostredia. Keď som uvidel cenník, mal som chuť otočiť sa a odísť. Napokon som sa však rozhodol zvýšiť svoje nároky a vybral som si tradičnú masáž. Slečna ma odhovorila od aromaterapie, vraj by pre mňa bolo voňavé hladkanie nedostatočné. Kým sa masérka pripravovala, ponúkli mi kokosovú vodu, ktorá mi padla obzvlášť dobre.
Masážne izby boli postavené ponad vodu a vchádzalo sa do nich cez malý mostík. Boli čiastočne otvorené, aby mohol prúdiť vzduch a zároveň, aby sa k rastlinám zasadeným v podlahe dostalo slnečné svetlo. Celé prostredie bolo očarujúce – teda až na dusno a vlhkosť 35-stupňového vzduchu. Ani otvorená miestnosť veľmi nepomohla. Masérka si neustále utierala tvár, aby na mňa nestekal jej pot. Predpokladám, že po každej masáži sa musí prezliekať, pretože na konci tej mojej mala úplne premočené oblečenie. Pracovať v takýchto podmienkach určite nie je jednoduché.
Začali sme kvetinovým kúpeľom nôh, no vytiahol som ich rovnako rýchlo, ako som ich namočil – voda bola neznesiteľne horúca. Carolina, moja masérka, ju vzápätí ochladila, takže po umytí nôh som si mohol ľahnúť na masážny stôl. Pod stolom som videl misu s kvetmi a vodu, ktorá sa jemne vlnila vo vánku. Bolo to veľmi upokojujúce. Zaujímavým momentom bolo, keď mi otočila dlane nahor a na ne položila horúci vlhký uterák, ktorý následne krúživými pohybmi stláčala. Nakoniec mi nechala ruky visieť na oboch stranách masážneho stola. Nezvyčajné bolo aj to, že masáž nezačala pri mojich nohách, ale na chrbte. Prvé stláčanie nasucho bolo trochu nešikovné, no keď prešla na olejovú masáž, pohyby boli plynulé a uvoľňujúce, aj keď v konečnom dôsledku omnoho nežnejšie, než mi sľubovali.
Jednou rukou vždy pridŕžala moju končatinu, druhou masírovala a nakoniec oboma rukami dôkladne premasírovala jednotlivé časti tela. Bolo príjemné cítiť, že ma pevne drží a precízne pracuje na danej oblasti. Bojoval som so spánkom len preto, aby som si mohol zapamätať detaily a neskôr opísať svoje zážitky.
Celkovo som mal príjemný zážitok, aj keď pomer ceny a hodnoty nebol ideálny. Oproti masážam na pláži, kde sa masérky snažia získať klientov na každom kroku, som zaplatil takmer päťnásobnú cenu, no samotná masáž o toľko lepšia nebola. 450 000 rúpií, teda 25 eur, sa už blíži k cenám masáží u nás doma. Na druhej strane, tento salón bol bezkonkurenčne najútulnejší a mal najlepšiu atmosféru zo všetkých, ktoré som na Bali navštívil. A práve vďaka tomuto zážitku som si uvedomil, aký veľký vplyv má prostredie na celkový dojem z masáže.
Blind Massage Services - Singapur
(Ďalšie obrázky z tohto príspevku nájdete tu. Ak sa vám páči, dajte like, pridajte komentár a zdieľajte!)
Vymenili sme krajinu a pri pohľade na singapurské ceny som si povedal, že na masáž pôjdem až v Malajzii. Avšak pri prechádzaní odporúčaní na Google Maps som narazil na veľmi vysoko hodnotený salón s názvom Blind Massage Service, kde pracujú iba zrakovo postihnutí maséri, a aj ceny boli prekvapivo priaznivé. Je známe, že ľudia so zrakovým postihnutím majú mimoriadne vyvinutý hmat, a tak som bol zvedavý, ako sa to prejaví pri masáži.
Masážne centrum som našiel na prvom poschodí paneláku. Pred dverami čakalo množstvo papúč, čo som pokladal za dobré znamenie. Typická singapurská atmosféra – starší ľudia sa rozprávajú, hrajú šachy alebo vypĺňajú lotériové tikety pred budovou, zatiaľ čo mladší sú ešte v práci alebo v škole. Okolo salónu sa nachádzali rôzne služby – pedikúra, pekáreň a ďalšie prevádzky. Vzhľadom na to, že v takomto mohutnom paneláku žije niekoľko stoviek až tisíc ľudí, funguje to prakticky ako malé mesto.
Keď som vošiel do salónu, jedna z masérok na mňa zažmúrila oči, ďalšia opatrne kráčala ku mne, ohmatávajúc masážne stoly a hľadajúc stoličku za recepciou. Vybrala letáky a podala mi jeden, aby som si vybral procedúru. Pozeral som na krátku ponuku a zároveň na desiatky čínskych mávajúcich mačiek na policiach, ktoré ma akoby povzbudzovali, že som na správnom mieste.
Zaujala ma 60-minútová suchá masáž. Recepčná zakričala dozadu postaršiemu mužovi, ktorý sa ku mne blížil s košíkom, aby som si doň vložil tašku a ostatné veci. Košík položil pod stôl, aby nezavadzal. Bol to vychudnutý, mierne zhrbený muž v kockovanej košeli, mohol mať okolo šesťdesiatky. Keby som ho stretol na ulici, hádal by som, že je elektrotechnik. Moja intuícia sa napokon potvrdila – Jay ma precízne „premasíroval a prepojil káble“. Zo stola som sa postavil ako znovuzrodený. Mal v sebe prirodzený talent.
Pritom môj prvý dojem nebol práve najlepší. Keď mi začal stláčať chrbticu svojimi kostnatými dlaňami, obával som sa, že neucíti moje svaly. Opak bol pravdou. Najprv dlaňami preskúmal oblasť, potom silným palcom začal uvoľňovať svaly pozdĺž chrbtice. Ak našiel väčší uzol, použil lakeť, ktorý hlboko zaryl do miesta napätia a pohyboval ním dopredu a dozadu. V správnom momente silnejšie zatlačil a moje zaseknuté stavce sa postupne uvoľnili. Rovnaký postup zopakoval pri lopatkách, bedrách a nohách. Jeho palce sa pohybovali po svalových dráhach – najprv pomaly ako zošívačka, potom zrýchlil ako šijací stroj, pričom nezostal ani centimeter nedotknutý. Stuhnuté svaly natiahol ako struny a doslova ich preladil.
Požiadal ma, aby som sa otočil na chrbát a začal masírovať nohy a ruky. Keď mi vyťahoval prsty, stlačené medzi jeho ukazovákom a prostredníkom, vydávalo to zvuk, akoby otváral fľaše vína, jednu po druhej. Bolo to zvláštne, ale zároveň neuveriteľne uvoľňujúce. Nakoniec ma posadil na kraj stola. Pri masáži krku a hlavy som sledoval holuby naháňajúce sa na balkóne. V pozadí hrala čínska relaxačná hudba, ktorá uspala nielen mňa, ale aj ďalších hostí – dokonca aj trochu mohutnejšieho maséra, ktorý sedel oproti mne. Naše hlavy padali. Jemu od únavy a nudy, mne od uvoľnenia. Zobudil som sa, až keď mi švihol ušami tam a späť a viackrát ma jemne strčil do hlavy. Bolo to zvláštne milé gesto.
Do salónu som prišiel s bolesťou chrbta a napätím vyžarujúcim z bedier do nôh. Po masáži boli všetky moje problémy preč a domov som dorazil s ľahkosťou v kroku. Ak niekto z vás zavíta do Singapuru, určite odporúčam navštíviť a podporiť toto centrum. 45 singapurských dolárov, teda približne 30 eur, za túto masáž rozhodne stálo za to – a navyše peniaze idú na dobrú vec
Xingyun Foot Reflexology - Singapur
(Ďalšie obrázky z tohto príspevku nájdete tu. Ak sa vám páči, dajte like, pridajte komentár a zdieľajte!)
Na odporúčanie sprievodcu Lonely Planet som sa vybral do čínskej štvrti v Singapure, aby som našiel masážne štúdio pána Lima v People’s Park Complex. Už cestou som mal zvláštnu predtuchu, a tak som neváhal, chytil mobil, spustil Google Mapy a hneď, ako som uvidel hodnotenia štúdia, vedel som, že sa mi predtucha potvrdila. Miesto malo veľmi negatívne recenzie. Častým argumentom bola mizerná kvalita spojená s náhodným výberom maséra a takmer nikto z hodnotiacich nemal šťastie na dobrú masáž. Rozhodol som sa teda neriskovať a hľadal som ďalej. Google Mapy mi ukázali ďalší salón – Xingyun Foot Reflexology, prekvapivo so samými pozitívnymi hodnoteniami. Každý jeden masér bol vychválený do nebies, takže som neváhal a vybral sa tam.
Salón sa nachádzal na druhom konci budovy a bol plný, čo je vždy dobré znamenie. Mal som čakať hodinu, na čo som nemal chuť, a tak som si radšej rezervoval termín na ďalší deň. Napriek tomu, že som tam bol už predtým a dokonca som si miesto označil na mape, zablúdil som. Prvýkrát, druhýkrát… stále som netrafil. Čínska štvrť v Singapure je obrovská džungľa obchodných centier s veľmi podobným názvom – People’s Park Complex, People’s Park Center, People’s Park Point… a mohol by som pokračovať. Kvôli vysokým budovám si aj navigácia robila, čo chcela, takže keď som si myslel, že som v cieli, v skutočnosti som bol na opačnom konci.
V týchto centrách sa nachádzajú stovky salónov špecializujúcich sa na masáž chodidiel, ale vzájomne sa nepoznajú, takže mi veľmi nepomohli. Naopak, využívali moju dezorientáciu vo svoj prospech – hneď ma schmatli a snažili sa ma dotiahnuť do svojich salónov. Nedal som sa. Nakoniec sa mi podarilo jedného nahovoriť, aby zavolal do Xingyun, ktorý som tak urputne hľadal. Napokon mi, dobrý to človek, ukázal správny smer. Bežal som ako o život, lebo som vedel, že onedlho zatvárajú a nechcel som to zmeškať. Nemohol som. Tak som sa natrápil pri hľadaní, že som bol ochotný spraviť čokoľvek. Dorazil som s poriadne napnutými svalmi – tvrdé lýtka a chodidlá sú snom každého maséra, bolo čo uvoľňovať.
Rýchlo som si odhodil sandále, skočil do kresla, nohy vyložil na malú stoličku a čakal na zázrak. Oproti mne bol televízor, aby sa hostia nenudili, hoci takmer každý čumel do mobilu, takže išlo skôr o zvuk v pozadí. Prekvapilo ma, keď sa v televízii objavila reklama na obnovovanie očkovania a výzva na nosenie respirátorov. Následne ukazovali, ako v nejakej singapurskej nemocnici implantujú orgány vytlačené na 3D tlačiarni. Bolo to fascinujúce, ale snažil som sa sústrediť na prácu svojho maséra.
Pracoval precízne, striedavo s krémom a akýmsi detským telovým mliekom z dávkovača. Používal krátke a rýchle pulzujúce pohyby. Ak našiel nejaké napätie, nemilosrdne ho rozmasíroval. Poučený z predchádzajúcej skúsenosti som ho nepožiadal, aby zjemnil, namiesto toho som sa pevne držal opierky a sledoval, ako sa mi od bolesti tvorí pot na čele. Bola to úľava, keď prechádzal z jedného miesta na druhé, tam a späť. Dôkladne si kontroloval svoju prácu. Občas sa na mňa pozrel, hlavne keď našiel problémové miesto, ale potom sa už plne koncentroval na jeho rozmasírovanie. Mal som pocit, akoby som bol v rukách talentovaného sochára, ktorý mi z členkov vyrezáva nové nohy, zdeformované od dlhej chôdze. Denne spravím minimálne desaťtisíc krokov, ale ani dvojnásobok nie je ničím výnimočným.
Noha, ktorá práve odpočívala, bola pekne zabalená, aby nenachladla. Väčšinou masíroval palcami, šetriac kĺby prstov, čo zabezpečovalo hlbokú a intenzívnu masáž. Masáž lýtok nebola len tak „na ukážku“, práve naopak – venoval sa im dokonale, dokonca premasíroval aj okolie kolien. Ku koncu, keď zo mňa zotieral krém – čo bola masáž sama o sebe – ma ešte raz poriadne „vyžmýkal“. Ako posledný krok mi povyťahoval prsty, čo už som nedokázal prejsť mlčky. Tlmeným vzdychom som mu dal najavo, že ma to prekvapilo.
Za 40-minútovú masáž som zaplatil 22 singapurských dolárov, čo je necelých 15 eur. Táto suma sa v týchto končinách považuje za vtip. Inde by vám za tú cenu ani nenatreli krém. V turistických oblastiach si bez problémov vypýtajú aj desaťnásobok.
Do obchodných centier v čínskej štvrti však chodia prevažne miestni. Páči sa mi, že súčasťou ich kultúry je zastaviť sa po práci alebo nákupoch na masáž chodidiel. Aj preto sa na druhom a treťom poschodí nachádza jeden salón za druhým. Tie slabšie bojujú o hostí a snažia sa ich nalákať, zatiaľ čo v kvalitnejších je potrebné rezervovať si miesto dopredu. Našťastie, cena masáže tým netrpí.
Okrem masážnych salónov tu nájdete takmer všetko – od čínskej bylinkovej lekárne až po feng shui dekoratérov. Na prízemí to dopĺňajú nekonečné rady ázijských bistier. Aby bol zážitok kompletný, v jednej z nich som si dal zemiaky s baklažánom a chilli. Tá sladkokyslá sójová omáčka, v ktorej plával, bola úžasná... ale to už je na ďalšiu historku. O tomto gastro zážitku by som vedel rozprávať hodiny, ale toto nie je gastro blog.
Tres Bella - Kuala Lumpur, Malajzia
(Ďalšie obrázky z tohto príspevku nájdete tu. Ak sa vám páči, dajte like, pridajte komentár a zdieľajte!)
Po týždni chodenia od jednej pamiatky k druhej v uliciach Kuala Lumpur si moje unavené nohy pýtali poriadnu masáž. Len pár minút od nášho ubytovania, na treťom poschodí hotela Crown Regency, sa nachádzal vysoko hodnotený masážny salón s názvom Tres Bella. Ak niekto navštívi Kuala Lumpur, nebude ho bolieť len nohy od chôdze, ale aj krk, keďže pri pohľade nahor na majestátne mrakodrapy si ho nevyhnutne vykrúti.
Recepčná salónu – medzi neustálym smrkaním a utieraním nosa – ma presvedčila na balijsko-malajskú masáž, ktorá je vraj bestsellerom. O takomto kombinovanom štýle som ešte nepočul, takže som bol zvedavý. Musel som hneď zaplatiť, čo ma prekvapilo, keďže doteraz som vždy platil až po masáži. Žeby sa báli, že im uprostred procedúry utečiem, alebo si len chceli odbaviť formality? Opýtal som sa, či mi môže zabezpečiť dobrého maséra. Usmiala sa a len odvetila, že si to mám vyskúšať a potom jej povedať, či sa mi to páčilo. Skúsil som sa ešte opýtať na meno masérky – medzi recenziami viacerí spomínali Abby, o ktorej písali len v superlatívoch. Nedostal som ju. Moja masérka sa volala Yaya, a s ňou som zamieril do zadnej miestnosti, kde som zistil, že to bude práve ona, kto sa ma ujme.
V jednej recenzii si niekto sťažoval, že mu masérka nakoniec odovzdala nielen masáž, ale aj nádchu. Dúfal som, že aspoň Yaya si dá respirátor. Namiesto toho si však natiahla gumené rukavice, čo vo mne vzbudilo isté obavy. Potom vyskočila na masážny stôl a cez plachtu ma začala nasucho masírovať. Jej ruky boli také horúce, že som začal rozmýšľať, či má nadprirodzené schopnosti, alebo len horúčku. Keď sa ma spýtala, či je sila masáže v poriadku, odpovedal som, že áno, ale zároveň som poznamenal, že ma ešte nikdy nikto nemasíroval v gumených rukaviciach. Nechcem rozoberať myšlienky, ktoré mi vtedy prebehli hlavou... Ak už išlo o bezpečnosť, ja by som si radšej vybral ten respirátor.
Ospravedlnila sa a vysvetlila, že si porezala prst, preto tie rukavice. Navrhol som jej, nech si ich pokojne natiahne späť, keďže som sa už aj ja začal obávať, že jej rana praskne a namiesto olejovej masáže dostanem krvavú procedúru. Bola však neoblomná a stále len opakovala: „V poriadku, pane.“ Jej masáž bola bezchybná. Do hladkania sa nezdržiavala, natrela ma olejom a hneď sa pustila do vyhľadávania svalových uzlov. Svojimi drobnými prstami sa dostala medzi napnuté svalové vlákna a mal som pocit, akoby uvoľňovala zamotané vianočné svetielka – systematicky a efektívne.Jediné, čo ma trochu vyrušilo, bolo, keď som si po skvelej masáži tváre a hlavy nemohol ani trochu oddýchnuť. Hneď ma požiadala, aby som sa posadil, a pokračovala masážou krku a chrbta pomocou uteráka, čím ma zároveň utrela do sucha. Nakoniec sa miestnosť ozývala v rytmoch jej tľapkania po mojom chrbte. Možno to robila naschvál, aby som nezaspal a uvoľnil miesto ďalšiemu zákazníkovi.
Našťastie, vo vedľajšej miestnosti si niekto hlasno pochrapkával, takže som ani ja nezaspal. Sadrokartónové steny ponúkali len minimálne súkromie. Navyše, celým salónom sa šíril zatuchnutý zápach, s ktorým som sa stretával odkedy sme dorazili do hlavného mesta. Na konci masáže som nadvihol plachtu, aby som zistil, na čom som vlastne ležal, a zostal som v šoku. Rozpadnuté čalúnenie masážneho stola by už potrebovalo výmenu. A presne takýto je Kuala Lumpur – navonok trblietavý a nablýskaný, no pri bližšom pohľade mierne natuchnutý a ošarpaný. Služby sú však na vysokej úrovni a za prijateľnú cenu. Za hodinovú masáž som zaplatil 130 ringgitov (cca 25 €), čo je v tejto lokalite – len štvrť hodiny pešo od Petronas Twin Towers – veľmi férová cena.
Čo sa týka samotnej balijsko-malajskej masáže, v podstate to bola klasická švédska masáž, tak ako väčšina olejových masáží v Ázii. Rozdiel bol v tom, že v nej nebolo zahrnuté hnetenie ani vibrovanie a masérka nemala problém s tým, že nemasíruje smerom k srdcu, čo je bežné odporúčanie v západnej masážnej praxi. Nevadilo mi to – až na jedno miesto. Keď masírovala moje predlaktie, všetku krv natlačila do zápästia, čo bolo dosť nepríjemné. Keď som odchádzal, poprosil som ju, aby mi ukázala ranu na ruke. Došlo k nedorozumeniu. Nemala žiadnu ranu – len sa bála, že ma poškriabe ostrými nechtami. Našťastie, počas celej masáže bola veľmi pozorná a nič z toho, čoho sa obávala, sa nestalo. Zo salónu som odchádzal spokojný.
Kamon Phu - Koh Lipe, Thajsko
(Ďalšie obrázky z tohto príspevku nájdete tu. Ak sa vám páči, dajte like, pridajte komentár a zdieľajte!)
Z malého malajského ostrova Langkawi sme sa doplavili na Koh Lipe, ktorý do vienka veľa rozlohy nedostal, a tak ho bez problémov prejdete celý pešo. Miestnych masérov som si všimol už počas prechádzky po brehu a hlavnej ulici. Podobne ako na Bali, aj tu to vyzerá tak, že ich je viac ako turistov túžiacich po masáži. A pritom dopyt nie je malý – turistov je tu obrovské množstvo. No ako to už býva, aj tu si ľudia nájdu cestu k talentovanejším thajským masérom, ktorí tak nemajú núdzu o prácu.
Vedľa reštaurácie, neďaleko od nášho ubytovania, na drevenej platforme, v tieni obrovského stromu, pracuje plešatý, silný muž. Keď som videl, že masíruje v džínsoch a krikľavom oranžovom tričku bez rukávov, hneď som vedel, že toto je môj človek. V minulosti, keď som ešte praktizoval, k thajskej masáži som sa vždy nastrojil do plátených nohavíc a košele, ako to je zvykom v salónoch na úrovni. Ale autentickí pouliční maséri to dávajú na pohodára a vôbec im to neuberá na profesionalite, práve naopak!
Niekoľko dní som ho pozoroval pri práci. A keď som sa konečne zotavil po nepríjemnej črevnej chrípke, mohol som sa k nemu objednať. Predstavil sa ako pán Nu. Po anglicky vedel len pár slov a v ten deň masíroval vo futbalovom drese. Odovzdal mi ponukový list, v ktorom boli rôzne masáže prispôsobené chuti západných turistov – od olejovej po mliečnu. No keďže sme v Thajsku, chcel som si užiť tradičnú thajskú masáž, ktorú som sa sám učil v Maďarsku od Balázsa Németha a neskôr priamo v Thajsku, v dedine Lahu neďaleko Chiang Mai, v kmeňovej škole siete Sunbeam.
Už prvé dotyky pána Nu-a ma uistili, že to bude silná a hlboká masáž. V duchu som si ho okamžite premenoval na pána Bone-a, keďže s obľubou využíval kostnaté predlaktia a lakte. Masáž vôbec nebola taká mäkká, aká by mohla byť, ak by sa robila s citom. Samozrejme, do veľkej miery to bolo dané aj jeho fyzickou predispozíciou – keď ma masíroval dlaňami či končekmi prstov, pôsobil veľmi kostnato a ešte k tomu aj rád pritlačil. Len pre istotu.
Pôvodne som si myslel, že mu nič nepoviem, aby príliš nezjemňoval, ale dospel som do momentu, keď som to už nevydržal. Usmial sa, trochu zjemnil tlak, ale potom pokračoval presne tou istou silou. Neobmäkčilo ho ani moje vzdychanie. Pri naťahovacích pohyboch som sa viac cítil ako v thai boxovom ringu než na thajskej masáži – párkrát som musel zaklopať na matraci, ako to robia bojovníci, keď sa vzdávajú zápasu. Ale na rozdiel od ringu, tu nebol žiadny rozhodca, ktorý by prerušil toto trápenie. Bolesť bola neznesiteľná. Pri niektorých pohyboch som mal pocit, že mi praskne stavec alebo šľacha a ja tam zostanem – nehybný, v bolestiach, čakajúc na sanitku.
Keď som sa učil thajskú masáž, pravidlo bolo jasné: ideme na doraz, ale nikdy neprekročíme hranicu bolesti. A čo je najdôležitejšie, sledujeme mimiku klienta, aby sa predišlo situácii, že sa s vypúlenými očami bude zúfalo vzdávať búchaním o lehátko. Môj masér namiesto toho počúval klebety nudiacich sa masérov, zapájal sa do diskusie, prípadne dohadoval s ďalším klientom, kedy sa má vrátiť.
Napriek tomu musím uznať, že väčšinu času sa mi venoval naplno – možno si dokonca aj užíval, že si na mne môže praktizovať svoje sadistické sklony. Keď pri posledných pohyboch videl moju zúfalú, bolestivú grimasu, začal sa tak smiať, že mu tiekli sliny aj sopeľ. A ja som sa zase smial na sebe, ako môžem byť taký tuhý. Thajská masáž nie je len pre inštruktorov jogy a "gumených ľudí", ale ak niekto natrafí na šablónového maséra, ktorý nepoľaví, môže to neskutočne bolieť.
Napriek tomu – pocit tepla a mravčenia, keď sa obnoví prietok krvi do určitej časti tela, ten jednoducho zbožňujem. Prekvapilo ma a zároveň potešilo, že mi na konci masáže siahol pod tričko a krčné svalstvo mi masíroval thajským balzamom. Následne ma otočil na bok, dal mi na hlavu uterák a začal ju masírovať lakťom. Už ma to ani neprekvapilo – ticho som znášal jeho pohyby a predstavoval si, ako mi vyvŕta dieru do lebky a dostane sa medzi moje mozgové závity.
Nútil ma do jogových asán, ktoré sa mi zdali nepredstaviteľné. Sedel pod mojimi bokmi a panvu s chrbticou mi naťahoval ostrými lakťami. Napriek všetkému, vykonával skutočne profesionálnu a efektívnu prácu. Na konci masáže som sa cítil totálne dolámaný, ale zároveň osviežený, ako keby som práve prestal existovať ako uzlík stuhnutých svalov a stal sa voľným človekom. A čo bolo najdôležitejšie – podarilo sa mi zbaviť bolesti krížov, ktorá ma sprevádzala celou cestou naprieč Áziou.
Hodinová procedúra ma stála 350 bahtov, čo je v prepočte okolo 10 € – smiešna suma za takýto zážitok. Život nie je ľahký ani na tomto ostrove, a tak pán Nu masíruje od skorého rána až do zotmenia. No jeho pracovný deň tým nekončí – večer sa presúva do salónu Kamon Phu, kde masíruje až do 23:00. Odpočíva len vtedy, keď nemá zákazníka – čo sa pri jeho popularite a talente stáva len zriedka.
Cabana Beach Lipe Resort - Koh Lipe, Thajsko
(Ďalšie obrázky z tohto príspevku nájdete tu. Ak sa vám páči, dajte like, pridajte komentár a zdieľajte!)
Bol pred nami posledný večer na kúzelnom ostrove Ko Lipe, tak som si povedal, že si doprajem ľahkú masáž s kokosovým olejom. Bola by to dôstojná rozlúčka s týmto miestom, kde síce nebolo veľa atrakcií, ale práve preto bol ideálnym miestom na oddych. Páčilo sa nám prostredie, ubytovanie sme mali priamo na brehu mora, naokolo neúnavne masírovali stále usmiate masérky, vlny narážali do pobrežia a podlhovasté thajské lode sa hojdali na hladine. Krištáľovo čisté more, aj napriek miernemu vlnobitiu, vytváralo dokonalú kulisu. A akoby toho nebolo dosť, idylu dopĺňal husky, ktorý sa neustále váľal v piesku. Toto je naozajstná smola – narodiť sa ako dlhosrstý pes na tropickom ostrove.
Od masáže som nečakal veľa a ani som o nej pôvodne neplánoval písať, pretože ten skutočne „tradičný“ zážitok som už mal s pánom Nu. Trochu relaxu a pohladenia pred spánkom, to bolo všetko, po čom som túžil. Ale ako by mohol zostať papier nedotknutý, keď ani moje oči nezostali suché po takomto zážitku? Ak by som ju objavil skôr, stala by sa mojou každodennou rutinou. Aj vy ste už zažili ten pocit, že niečo bolo až tak dobré, až ste začali pochybovať, či si to vôbec zaslúžite? Vlažný morský vánok ma hladil po chrbte, v pozadí zneli jemné tóny klavíra, vlny šumeli a moja thajská masérka ma veľmi citlivo, jemne, ale pevne masírovala. Bol to raj na zemi.
Oilly, ako sa volala, ma starostlivo zakryla, aby mi nebola zima a aby ma neštípali komáre. Odkrývala vždy len tie časti tela, ktoré práve masírovala. Síce som ju požiadal o olejovú masáž, svoju thajskú krv nezaprela – neustále ma masírovala aj na sucho cez pokrývku, a keď zo mňa utierala olej uterákom, aj to bolo svojím spôsobom masáž samo o sebe. Na začiatku, keď prechádzala svojimi drobnými, ale pracovitými rukami po mojom tele, vyhodnotila stav svalov, silu tlaku a to, čo mi robí dobre. Nechápal som, ako môže niekto, kto pracuje od rána, ešte o desiatej večer masírovať tak čerstvo a precízne. Nezachytil som na nej ani náznak únavy. Keď som sa na konci spýtal, či som posledný klient dňa, prikývla. No keď som naznačil, že by možno mala záujem aj moja žena, ak ešte nespí, oči sa jej rozžiarili: „Yes, can!“ Aká oddanosť a odhodlanie!
Hneď na začiatku som ju poprosil, že nepotrebujem naťahovanie ani krčenie, len relax. Usmiala sa a pozerala sa na mňa pokojným pohľadom. Samozrejme, nevedela odolať – povyťahovala mi aspoň prsty a nakoniec mi predsa len premasírovala chrbát kolenami, pričom sa držala mojich rúk, ktoré som mal prekrížené na zátylku. Vedel som, na čo sa chystá, pretože som ju sledoval, keď masírovala predošlého hosťa, a bol som rozhodnutý, že jej to nedovolím, aby mi nenarušila môj relax na konci masáže. Opak bol pravdou. Tak som sa pod jej rukami uvoľnil, že získala moju plnú dôveru. Neodporoval som jej, a na konci som to vôbec neľutoval.
Keď som ležal na chrbte, moje oči boli síce zakryté, ale musel som sa na ňu pozerať, keď svojimi lakťami uvoľňovala svaly mojich stehien. Bolo to úžasné. Svoje predlaktie držala s takou noblesou, že vyzerala ako predloha pre Sochu slobody v New Yorku. Nie som schopný písať o Oilly a jej masáži bez superlatívov. Ak niekto z vás zavíta na Ko Lipe, musí ju v každom prípade navštíviť na brehu Cabana Beach Lipe Resort. Cena za hodinovú olejovú masáž bola veľmi priateľská – 500 bahtov, čo je v prepočte približne 13 €.
Paradise Barbershop - Rahul, Langkawi, Malajzia
(Príspevkok nájdete tu. Ak sa vám páči, dajte like, pridajte komentár a zdieľajte!)
Tak toto by mi nenapadlo ani vo sne. Najlepšiu masáž hlavy a krku počas môjho putovania po Ázii som dostal od bangladéšskeho barbera v Malajzii, na ostrove Langkawi! Rahul sa najprv ujal mojich vlasov, potom brady a nakoniec mi poriadne premasíroval krčné svaly a hlavu. Bola to dokonalá zmes odhodlanosti, sebaistoty a nežnosti. Nie každému dovolím, aby ponaťahoval môj krk, ale Rahul presne vedel, čo má robiť. Dôkladne a presne nastavil potrebný sklon hlavy a následne som sa ponoril do pohybov plných jemnosti a citu. Na konci ma z relaxu prebudilo rázne vytočenie hlavy, ktorému som nemal dôvod vzdorovať.
Oani Spa - Da Nang, Vietnam
(Ďalšie obrázky z tohto príspevku nájdete tu. Ak sa vám páči, dajte like, pridajte komentár a zdieľajte!)
Čínsky Nový rok nás zastihol vo Vietname a hovorí sa, že to, čo robíte v prvý deň nového roka, ovplyvní aj zvyšok roka. Preto som si doprial masáž – nech ich je v roku 2024 čo najviac! Vo videu na Youtube o meste Da Nang sa rozplývali nad salónom Oani SPA, tak som ho šiel vyskúšať. Na recepcii ma privítal majiteľ, od ktorého som sa dozvedel, že tam pracuje 20 masérov v troch zmenách. V jednej smene ich býva sedem a často majú plno. Lákala ma štvorručná masáž, ale nakoniec mi prišla autentickejšia vietnamská bambusová masáž. Za 70-minútovú procedúru si účtovali 610 000 vietnamských dongov, teda niečo cez 20 €.
Kým sa pripravovala miestnosť, ponúkli mi broskyňový čaj, na konci ma čakalo zázvorové povzbudenie. Príjemná pozornosť. Masérka Huu mi umyla nohy v nádobe s horúcou vodou a bylinkami a požiadala ma, aby som si vyzliekol župan, ktorý som mal na sebe len počas namáčania nôh. Nechápem, aký to má zmysel, keď počas masáže aj tak ležím polonahý v spodnej bielizni. Masážny stôl bol pevný a pohodlný, vankúšik v tvare U zmäkčil otvor na tvár. Hneď som vedel, že sa tu starajú o zariadenie a že sa počas masáže nebudem hniezdiť.
Na začiatku masáže Huu vyskočila na stôl a najprv mi rukami pomaly prešla po nohách a chrbte. Potom mi zaborila kolená do zadku a krúživými pohybmi mi masírovala panvu. Nakoniec sa prešla po mojom chrbte, miestami sa zastavila a dvíhaním nôh prehĺbila masáž. Bola to silná rozcvička.
Potom som začul syčanie. Myslel som si, že sa niečo naozaj pripaľuje. Keď mi však horúci olej dopadol na chrbát a ja som zasyčal tiež, hneď som pochopil, čo sa varilo v pozadí. Ospravedlnila sa, že ma obarila, no nechápal som, ako je možné, že olej jej ruky nespálil. V nádobe určenej na lávové kamene nahriala aj bambusové tyče. Spočiatku boli horúce, keď sa ma dotýkali, ale keď mi ich vaľkala po chrbte a ja som si zvykol na teplo, postupne som sa uvoľnil. Najbizarnejší moment nastal, keď mi horúcou tyčou zozadu pílila krk. Na chvíľu som si myslel, že mi chce odťať hlavu. Našťastie rýchlo prestriedala a keď mi uvoľnila svaly na krku, bol to príjemný pocit.
Páčilo sa mi, že sa pravidelne pýtala na spätnú väzbu – aká je masáž a sila tlaku. Nemohol som však dať príliš sofistikovanú odpoveď, pretože angličtina Vietnamcov je jedna z najslabších v Ázii. Čo sa mi nepáčilo, bolo tempo. Neviem, či to bolo tým, že som si vybral 70-minútovú verziu namiesto 90-minútovej a ona sa snažila všetko vtesnať do tohto času, alebo je to jej prirodzený štýl. Jej nadšenie však bolo neopakovateľné. Cítil som sa ako jej prvý zákazník, aj keď jej pohyby pôsobili ako skúsená a talentovaná masérka. Vzrušené pohyby spôsobili, že masáž bola skôr tonizujúca ako relaxačná – na konci som sa cítil ako športovec pripravený vybehnúť na ihrisko. Bol som naštartovaný ako drevený vĺčik.
Na konci masáže mi na chrbát položila horúci uterák, bolo to veľmi príjemné. Ďalšie horúce uteráky zo mňa utierali olej a popritom ma masírovali. Geniálne. Mám radšej priame dotyky ako nástrojové masáže, ale našťastie ma Huu polovicu času masírovala rukami. Krútenie a hnetenie bambusovými tyčami skôr len prehĺbilo zážitok. Jediná nevýhoda nástrojovej masáže je, že masér nemôže udržiavať stály kontakt. Raz zohrievala tyče, inokedy uteráky, stále chodila hore-dolu, mal som pocit, že som na Václaváku, a vždy ma prekvapilo, keď sa vrátila. Napriek tomu všetkým odporúčam slečnu Huu, ktorá to miluje horúce!
Pho Spa - Hoi An, Vietnam
(Ďalšie obrázky z tohto príspevku nájdete tu. Ak sa vám páči, dajte like, pridajte komentár a zdieľajte!)
Očarila nás malebná atmosféra mestečka Hoi An, lampiónmi zdobené člny plaviace sa po rieke, osvetlené mosty, úzke uličky, pouličné vývarovne a predajcovia suvenírov, pagody, zhromažďovacie budovy a celkovo charakteristické dedičstvo mesta z čias, keď bola krajina francúzskou kolóniou. Ak už má niekto dosť tej záplavy farieb, pár minút od centra mesta sa nachádzajú ryžové polia s byvolmi domácimi, ktoré odpočívajú na zaplavených územiach, alebo pokračujúc ďalej nájdete aj vždy trocha nazúrené, vlniace sa more s piesočnatým pobrežím. Relax v meste Hoi An je masáž pre dušu.
Počas jazdy bicyklom po centre mesta som zbadal tabuľu masážneho salónu pomenovaného Pho SPA, hneď som si aj poznamenal, že sa sem musím vrátiť. Ten, kto pozná vietnamskú kuchyňu, určite vie, že polievka pho je svetoznáme národné jedlo vo Vietname, v podstate ide o mäsovo-zeleninovú polievku s ryžovými cestovinami. Predstavujem si, ako by niekto pomenoval nejaký slovenský masážny salón Kapustnica SPA, určite by vynikol z davu. Posledný večer som prelistovával turistického sprievodcu, aby som zistil, čo som vynechal, a pri zozname masážnych salónov som našiel salón Pho SPA, ktorý som nedávno videl. Keďže na konci dňa som z neustáleho fotenia už mal zaseknuté zápästie a krk, rýchlo som skočil na bicykel, aby som vyhľadal tento chutne znejúci salón.
Vítala ma smrkajúca dáma… Len to nie, už ma raz počas cesty masér nakazil, netúžim to zažiť znova. Našťastie som zistil, že so mnou len vyplní formulár na zistenie stavu, prinesie mi zázvorový čaj a nastaví teplotu vody na umývanie nôh. Tá sa podarila poriadne horúca, ani nebolo potrebné nohy drhnúť, spolu s kožou sa odlúpila aj všetka špina. Pani Hieu ma odprevadila do vypratanej, alebo skôr ošarpanej miestnosti. To je jedno, môže byť puritánska, len nech má masérka talent. Poprosil som ju, aby vypla klimatizáciu. Ak som od smrkajúcej dámy nič nechytil, nechcem prechladnúť zo studeného vzduchu, ktorý na mňa prúdi.
V menu ponúkali tri štýly: švédska olejová masáž, suchá thajská a masáž s prezývkou Signature Pho Spa. Vybral som si tú poslednú, názvom chceli naznačiť jedinečnosť masáže. Doteraz som sa s týmto výrazom stretol iba v jedálnych lístkoch. V tých vyjadruje, že ide o také jedlo, ktoré v sebe nesie rukopis šéfkuchára do takej miery, že ho na základe výnimočnosti chutí spoznáte aj so zavretými očami. Takže vo mne prebudili zvedavosť. Podľa popisu môžem očakávať masáž hlbokých tkanív so silnými prítlakmi dlane a lakťov. Bál som sa, že táto bude na noc trocha silná, možno by nejaká hladkajúca relaxačná masáž bola lepšia, ale moja zvedavosť bola silnejšia, tak som do toho šiel.
Žiaľ, nielen miestnosť, ale aj masážny stôl boli v dezolátnom stave. Vyzeral dobre, ale jeho molitan bol neskutočne tvrdý a v otvore na tvár bolo nemožné pohodlne sa uložiť. Veľká diera v tvare kruhu, na okraji ktorej som sa opieral buď o čelo, ale vtedy som mal bradu vo vzduchu, alebo, ak som sa dal trocha nižšie, ležal som na mojom ohryzku. Snažil som sa ho podložiť uterákom, nieže od tohto bude závisieť úspešnosť masáže. Ľahol som si na stôl v trenkách, tvárou dole, ale ako som si ľahol, stiahla aj moje trenky pod zadok, nie len pod "driek", ako to býva zvykom. Potešil som sa, nie som hanblivý typ, v podstate nerozumiem, prečo toto nie je štandardným postupom, ako len môže niekto vynechať masáž veľkého sedacieho svalu, veď gluteus maximus je naším najväčším a najťažším svalom.
Cez otvor na tvár som videl socialistické dlaždice s amorfnými vzormi, ktoré mi najprv pripomínali kvety a potom vlny, určite je to nejaká forma testu atramentových škvŕn, kto je v akom stave. Nuž, keď začala masírovať a svoje kostnaté päste zaborila do mojich chodidiel, kvety sa veru premenili na draky. Musela cítiť, že som sa strhol, a predsa sa opýtala, či je tlak dostatočný alebo chcem, aby to robila silnejšie. Hneď som odvrkol, že stačí, stačí, samozrejme, bude to dobré, len nech zmierni ten tlak. Keď sa svojimi dlaňami prevláčila od mojich nôh cez môj chrbát až po môj krk, tlak už bol v poriadku. Silný, rozhodný, ale neublížil. Jej dlane vystriedali kolená, ktorými pracovala aspoň tak precízne, ako dlaňami – dobre mi padlo, ako postupujúc od krku smerom ku krížom hnietla moje svaly smerom k mojej hlave. Už som sa práve chystal úplne sa uvoľniť, keď som zrazu zbadal, že sa chce mojimi chodidlami za každú cenu dotknúť mojej hlavy, na čo som jej prosebným jajkaním naznačil, že ja nie som škorpión a aby s tým radšej prestala.
Vytiahla aj citronelový olej, ktorý mi prišiel príjemne ohriaty. Nie je to môj obľúbený olej, pripomína mi vôňu repelentu, ktorý na seba v trópoch poctivo striekam, ale drsné dlane masérky mi vadili ešte viac. Možno si privyrába prácou na ryžových poliach, alebo to s jej dlaňami spravil ten lacný olej? Ale keď začala používať svoje lakte, bol to neporovnateľne jemnejší pocit. Jej lakte prechádzali po mojom tele ako dva čerstvo očistené strúčiky cesnaku. Brázdili moje svaly pozdĺž chrbtice, dvíhali moje stehenné svaly s precíznosťou inžiniera, presne v potrebnej hĺbke. Bolo to geniálne. Táto dievčina má vrodený talent, prečo som ju objavil až posledný večer?!
Obzvlášť sa mi páčili jej pomalé, hlboké, premyslené a sebavedomé pohyby. Presne takto si predstavujem liečbu masážou hlbokých tkanív. Neviem, kde a od koho sa to naučila, ale mala by ju školiť. Ako som sledoval jej skromnosť, keď som ju chválil, podľa mňa si ani neuvedomuje, aký má talent. Za hodinovú liečbu som zaplatil, a s veľkou radosťou – 550 000 vietnamských dongov, čiže asi 20 €. Požiadali ma, aby som napísal recenziu na portáli Tripadvisor, a vo vnútri duše som sa usmieval, ako trafili do čierneho, veľmi rád ju napíšem, ale pre Fabulo.
Extra zápis z denníka
Ázia bola jedinečným zážitkom – s rodinou sme cestovali naľahko iba s batohom, objavovali miestne masáže a skúšali rôzne východné liečebné techniky. Ako správny Masér na cestách však neobsedím ani doma, a tak si užívam masáže aj po návrate a rád sa delím o svoje skúsenosti.
Mantra Ayurveda Wellness - Okoč, India Slovensko
(Ďalšie obrázky z tohto príspevku nájdete tu. Ak sa vám páči, dajte like, pridajte komentár a zdieľajte!)
Pozrite, indická masáž v Okoči! Nepotrebujete lietať päťtisíc kilometrov, máte ju tu, na skok. Práve sme chceli ukončiť ázijskú sériu Masér cestovateľ, pretože vo Vietname došla do poslednej zastávky, keď sme dostali správu, že s veľkou parádou a s požehnaním od indického a pakistanského konzula v Bratislave otvorilo svoje brány masážne a liečebné stredisko Mantra Ayurveda.
Mantra Ayurveda Wellness sa nachádza v obrovskom rodinnom dome na okraji obce Okoč, kde pracujú traja indickí maséri a jeden doktor, ktorí, až na jedného, v tomto dome aj bývajú. Majú otvorené od skorého rána do neskorého večera, a tak sa mohlo stať, že som si o piatej poobede zmyslel, že by som ich išiel vyskúšať a mali ešte voľný termín na ten večer. Navyše boli takí dobrí a ostali aj po záverečnej, aby mi dopriali celohodinový zážitok z masáže do pol desiatej večer vrátane. Opojený zážitkom som ešte ostal rozprávať sa s jedným z majiteľov, s Anitou a ajurvédskym doktorom Anilom Kumarom. Mal som to šťastie cestovať aj po Kérale, odkiaľ pochádza, a tak sme mali mnoho spoločných tém.
Veľmi dbali na to, aby zabezpečili autentický zážitok, a preto každý jeden kus zariadenia pochádza z Indie, dokonca aj špeciálne liečivé oleje dovážajú z lekárne z Kéraly. Ale v jednej z miestností, ktorá väčšinou slúži ako zasadačka, ak je však potrebné, premení sa na masážnu miestnosť, som predsa natrafil aj na jeden prenosný masážny stôl Fabulo. Mal som možnosť vyskúšať jednu z nádherných, ručne vyrezávaných postelí z Dhronu, na ktorej som sa mohol, vďaka jej veľkosti, naťahovať, koľko som chcel, avšak ja osobne mám radšej klasickú hlavovú časť v tvare U, ako by som mal pretáčať hlavu z jednej strany na druhú, aby ma neseklo v krku. Aj pre môjho maséra je určite pohodlnejšie obchádzať prenosnú ajurvédsku posteľ klasickej veľkosti a dočiahnuť na ňu, ako tieto masívne postele z Dhronu. Aj táto mala vyššie okraje, aby veľké množstvo oleja, ktoré počas procedúry používa, ostalo na posteli a nestieklo na podlahu.
Moja masérka sa volala Kesia. Dostala ma svojou láskavosťou hneď, ako sa na mňa usmiala. Dala mi do ruky poskladanú textíliu, z ktorej som vytiahol jednorazové tango nohavičky. Opýtal som sa, kde je predok. Povedala, že je to jedno. Nedostal som ich pre moje pohodlie, ale preto, aby zvyšný olej nenasiakli moje trenky. Možno v miestnosti ešte chýba jeden paraván, keď som sa začal vyzliekať, Kesia vo svojej rozpačitosti nevedela, na ktorú stranu sa má otočiť. Nie som hanblivý, rýchlo som sa prezliekol do malých nohavičiek, sadol som si na stoličku, ako poslušné dieťa a fascinovaný som čakal, aký zážitok mi dopraje.
Procedúru začala modlitbou, potom sa dotkla mojich pliec, kolien a chodidiel, akoby ma požehnala a začala masírovať. Do svojej dlane si naliala poriadne množstvo oleja a pooblievala ním moju hlavu, v podstate mi umyla hlavu olejom. Myslel som si, že to bude krátky úvod, avšak počas aspoň desiatich minút veľmi dôkladne premasírovala takmer každý môj vlasový korienok, už vďaka tomuto som sa úplne uvoľnil.
Masáž hlavy bola tak dôkladná, že ak by som prišiel len na ňu, mal by som pocit, že som hotový, pritom to bol len začiatok. Tak veľmi ma uvoľnila, že ma stálo veľa úsilia, aby som sa dokázal udržať na stoličke. Možno na skutočnej masážnej stoličke, v ktorej by som sa vedel oprieť, by som sa cítil pohodlnejšie a zrelaxovanejšie. Poloha v sede však netrvala dlho, po pretretí môjho krku, lopatiek a hrude som mohol vyskočiť na masážny stôl. V polohe v sede bola okrem masáže hlavy najlepšia tá časť, keď stála po mojom boku a masírovala ma krúživými pohybmi – jednou rukou hladila môj chrbát a druhou moju hruď, mal som taký pocit celistvosti a vyváženosti, veľmi sa mi to páčilo.
Kesiine mäkučké dlane sprostredkovali tak presahujúci a láskavý pocit, že som viedol ťažký boj sám so sebou, aby som nezaspal a mohol vám zreportovať procedúru. V ďalšom priebehu masáže som ležal na chrbte, Kesia horúcim olejom bohato polievala moje telo – nikdy nešetrila, azda do konca procedúry minula celú fľaštičku. Viac sa mi páčilo, keď si olej najprv naliala do svojej dlane, čím sa trocha ochladil, pretože keď ho naliala priamo na mňa, na môj vkus už pálil – vo všeobecnosti som citlivý na horúce veci, pre niekoho by to možno bolo ešte veľmi príjemné.
Jej dlhé pohyby preklenujúce celé telo som mal veľmi rád – nepiplala sa na jednom mieste, nechcela rozmasírovať stuhnuté svaly, nič nechcela vyriešiť. Dôraz kládla na rozmaznávanie a uvoľnenie sa. Jednotlivé časti môjho tela premasírovala silnými, rozhodnými, avšak jemnými chmatmi. Vďaka dlhým pohybom som mal pocit, že ich spája – začala pri mojich rukách, pokračovala cez ramená a hrudník po moje brucho, odtiaľ prechádzala ďalej po stehnách po chodidlá a naspäť. Občas pomalšie, inokedy rýchlejšie, rytmickejšie a vždy s veľkým množstvom oleja. Bol to fantastický pocit.
Odhliadnuc od tejto maličkosti som sa predsa len veľmi tešil, že masáž brucha bola základnou časťou procedúry. Zaujímavé je, že je súčasťou študijného materiálu západných masážnych techník, dokonca aj výcvikových kurzov, avšak z praxe sa už z nejakého dôvodu vytráca. Ešte som nezistil, či je to tak z dôvodu hanblivosti masérov alebo klientov. Na konci fázy v ľahu na chrbte Kesia zdvihla moje nohy a poriadne prešúchala moje lýtka. Bolo to geniálne, ako si konečne vydýchli, akoby mi z nich poodpadávali kusy betónu. Poprosila ma, aby som sa pretočil na brucho a… od tohto momentu ani obraz, ani zvuk. Tak rád by som vám opísal aj túto časť, ale okamžite som zaspal a prebral som sa až na to, ako ma Kesia budí, aby som sa znova pretočil na chrbát.
Dostal som nakoniec ešte krátku masáž hrude a líc. Bolo to božské, úžasne rozmaznávajúce. Prišlo mi smiešne iba to, keď mi pri jednom z krúživých pohybov vždy na krátky čas zapchala nos, a keďže svoje dlane opierala o moju bradu, nevedel som sa nadýchnuť ani cez ústa. Myslel som si, že takto na záver procedúry zaspím úplne, ak sa nebudem ovládať, avšak tieto pohyby rýchlo ukončila a ja som sa mohol nadýchnuť.
Celkovo to bol fantastický zážitok, je to pre mňa obrovský dar, že iba 15 minút od môjho bydliska sa nachádza takéto jedinečné stredisko a je možné prísť od rána do večera v podstate bez objednania sa. Mám pocit, že budem ich stálym klientom. Všetkým, ktorí majú radi exotické masáže, prajem podobne dobré pocity, využite, že teraz 1 hodina masáže stojí v akcii iba 35 eur, ktovie, ako dlho bude táto akcia trvať. (Dúfam, že teraz, keď som na ňu upozornil, ešte dosť dlho.)
Autor:
Ivan Mátis, masér a manuálny terapeut, konateľ internetového obchodu Fabulo
www.fabulo.sk